Daniela Čarná Poradie kníh

Publikácia je samostatným výstupom z výstavy výtvarníka Vladimíra Kordoša v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Pristúpil k nej netradične, ako umelec a kurátor v jednej osobe. Okrem prezentácie vlastnej tvorby, videoperformancií od 80. rokov, súčasných malieb, kolekcie diel kolegov zo Skupiny A-R a Rudolfa Filu, vybral obrazy z depozitára galérie, ktoré slovne komentoval. Katalóg je tak prehliadkou rôznych spôsobov, akými sa dá výtvarné dielo prezentovať a vnímať. Vedie nás k zastaveniu sa a zážitku pomalého vnímania v zrýchlenej dobe.

Ľuba Sajkalová (1973 – 2019, Bratislava) je na vizuálnej scéne známa aj neznáma. Jej tvorba s východiskom v textilnom médiu priniesla na výtvarnú scénu ekologické témy, etnografickú citlivosť, fenomén pamäti a rodinnej histórie či materiálovú empatiu. Prvá monografia mapuje tvorbu autorky a stopu, ktorú zanechala na výtvarnej scéne a v pamäti jej blízkych, priateľov a kolegov. Ukazuje Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej života a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy, viac ako konečný artefakt. Ambíciou publikácie nie je iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa predčasne uzavrelo. Chceme zároveň ukázať, akou originálnou a zápalnou osobnosťou bola, aj to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka. umenie, #príbeh umelkyne, #ekológia, #udržateľnosť, #historická pamäť, #vzdelávanie umením

Monografia predstavuje prierez autorskou tvorbou Igora Minárika, jedinečného predstaviteľa analytických tendencií, ktorý je na výtvarnej scéne aktívny viac ako 45 rokov. Prostredníctvom hlavného textu Daniely Čarnej a hlavne bohatého obrazového materiálu ponúka čitateľovi a divákovi vizuálny zážitok z objavovania rôznych vrstiev obrazu. Ten je výsekom, v symbolickej rovine presahujúcim jeho plochu do nekonečných priestorov univerza. Minárikove obrazy fungujú ako časti nikdy nekončiacej megaskladačky, hyperkoláže, útržkov poznania, ktoré ponúkajú divákovi nevšedný až mystický zážitok. Popri hlavnom texte si môžeme prečítať aj kratšie sprievodné texty Rudolfa Filu a Jiřího Valocha všetky aj v anglickom preklade.

Kniha Nakresli si ovečku je venovaná malým výtvarníkom s veľkými srdiečkami. Kedy ste naposledy kreslili? Kresbou komunikujú deti, umelci, ale z času na čas aj každý z nás. Niekedy si myslíme, že vedieť kresliť znamená napodobniť to, čo vidíme okolo seba. Kresba má však nekonečne veľa možností. Nemusí byť nakreslená iba ceruzkou na papieri. Žije vlastným životom na okrajoch školských zošitov, na popraskaných múroch, zahmlenom skle v autobuse aj v ateliéri umelca. Kniha pre deti a rodičov prináša tridsaťpäť príbehov kresby v umení aj v mimoumeleckom svete. Vedie k tvorivému vnímaniu každodenného života s možnosťou zasiahnuť do knižky vlastnou kresbou. Len ju otvorte, čítajte a tvorte spolu s nami farebný svet umenia.

Milan Bočkay so synom Marcelom – Erik Binder so synmi Maxom a Alexom - Gabika Binderová so synmi Maxom a Alexom - Ladislav Čarný so synom Jurajom – Anton Čierny s dcérou Johanou – Pavlína Fichta Čierna s dcérou Johanou – Rudolf Fila so synom Vítom, Marekom a vnukom Lukášom – Dorota Filová so synom Marekom – Daniel Fischer so synom Filipom a dcérou Elou – Květa Fulierová s dcérou Miriam – Jozef Jankovič s dcérou Sabinou – Michal Kern so synom Michalom – Martin Knut so synom Leom – Július Koller s vnukom Michalom Hrapkom – Vladimír Kordoš so synom Samuelom – Stano Masár so synom Filipom – Juraj Meliš so synom Jurajom – Eva Cisárová-Mináriková so synmi Matúšom a Lukášom – Roman Ondák so synom Adamom – Vladimír Popovič s vnukom Maximiliánom – Peter Rónai s vnukom Samuelom Kotáskom – Veronika Rónaiová so synom Petrom a dcérou Barbarou – Rudolf Sikora so synom Michalom – Dana Sochorová s dcérou Katarínou – Ľubo Stacho so synom Ondrejom a dcérou Pavlínou – Dezider Tóth (Monogramista T. D) so synom Šimonom – Emöke Vargová s dcérou Laurou. Jazyk: anglický, slovenský

Michal Kern (1938 – 1994) je solitérnym predstaviteľom domácej neoficiálnej výtvarnej scény. Ako jeden z mála autorov svoju tvorbu ovplyvnenú konceptuálnym a akčným východiskom trvalo ukotvil v prírode.Prírodu nezaznamenával štetcom na plátno, ale priamo do nej vstupoval prostredníctvom akcií realizovaných osamote v prírode.Poukazoval na prírodné dianie v jeho často takmer nepovšimnutej, zdanlivo všednej každodennosti, do ktorej citlivo vnášal stopu svojej prítomnosti a spoluúčasti, zaznamenávanú prostredníctvom média fotografie. Napriek tomu, alebo možno práve preto, že žilv ústraní – v Močiaroch pri Liptovskom Mikuláši – priniesol na výtvarnú scénu pohľad mestským životom nezaťaženého, no mimoriadne rozhľadeného človeka, ktorý sa rozhodol žiť mimo centra a vyťažiť maximum z prostredia svojej záhrady a vysokohorskej krajiny, ktorá ho od detstva obklopovala.