Američan Joerning sa potrebuje zo súostrovia Kergueleny dopraviť do USA. Napokon sa mu podarí nalodiť na škuner Halbarna, no ako sa zdá, kapitán lode zošalel - je posadnutý príbehom Edgara A. Poea o dobrodružstvách Arthura Pyma a chce sa vydať k južnému pólu. Verí totiž, že jeho brat, ktorý tam stroskotal pred jedenástimi rokmi ešte žije a potrebuje jeho pomoc. Záchrancovia netušia, že po zničení Halbrany budú pomoc potrebovať oni sami. Ako sa k nim zachová tajomná antarktická sfinga?
Kniha sa odohráva v roku 1876 a autor nám v nej prostredníctvom dobrodružno-kriminálneho príbehu predstavuje zaujímavým spôsobom Dunaj prakticky od prameňa v Nemecku, až po jeho ústie do Čierneho mora. Hlavným hrdinom je statočný bulharský vlastenec Sergej Ledko, ktorý sa v prestrojení za prostého rybára vracia loďou po rieke do vlasti, kde sa má zapojiť do národného povstania proti Turkom. Omylom je však pokladaný za vodcu zločineckej bandy kupliarov a vrahov Ivana Strigu, ktorých sa snaží dolapiť policajný komisár Karol Dragos. Sergej Ledko je počas svojho putovania vystavený mnohým útrapám vrátane zatknutia, nakoniec je však pravý zločinec aj vďaka jeho prispeniu zneškodnený.
Za vraždu nemůže být potrestán pravý viník, ale člověk z tzv. Bonapartovců, aby se tím dalo najevo, co jsou tito lidé zač. Za vším stojí policie v čele s Jakalem, která má zájem udržet Karla X. u moci, má ale svého protivníka, který bojuje za právo a spravedlnost. Děj se odehrává zavlády Karla X. po pádu Napoleona.
V diele Dáma z Monsoreau nás autor vovádza do druhej polovice 16. storočia, na dvor francúzskeho kráľa Henricha III., slabocha zmietaného neresťami i strachom pred trestom božím. Jeho brat František z Anjou, ktorý mu je nepriateľom i súperom, v zápasoch s nim zvyčajne vyhráva, za čo vďačí svojmu vernému rytierovi de Bussy, statočnému a čestnému mužovi.
Tak ako Balzac v svojej monumentálnej Ľudskej komédii znamenite vykreslil obraz spoločnosti od Napoleonovho pádu až po koniec Reštaurácie roku 1830, Emile Zola si zaumienil vytvoriť románový cyklus, ktorý nazval Rougonovci-Macquartovci, s podtitulom „Prírodopis a sociálne dejiny jednej rodiny za Druhého cisárstva". Hriech pátra Moureta je jedným z románov tohto dvadsaťzväzkového cyklu a Zola v ňom rozvíja myšlienku boja blahodarných síl prírody proti cirkevnému tmárstvu. Je to románik vrúcnej lásky mladého kňaza a dievčiny voľne vyrastajúcej uprostred bujnej prírody. No mladý kňaz, spútaný cirkevnými dogmami, ľutuje svoj hriech, vracia sa z čarovnej záhrady ich lásky opäť na faru — a Albine dobrovoľne odchádza zo sveta. Toto Zolovo dielo si získalo veľa nadšených čitateľov a obdivovateľov najmä pre svoju poetičnosť. Prekrásne opisy prírody, čarovnej záhrady hýriacej farbami a vôňami, spätosť človeka s prírodou, láska dvoch mladých ľudí v lone tejto prírody — to všetko je skôr lyrická báseň ako ozajstný román a zanechá v čitateľovi nezabudnuteľný dojem.
