Tracking the hare from ancient Egypt, where a hieroglyph of the animal signified existence itself, to the serial hare works of artist Joseph Beuys, this book finds its subject in many surprising places and forms: from Crucifixion scenes, Buddhist lore and Algonquin creation myths, to witch trials, treatises on logic, and contemporary poetry.
Čo je kvantová fyzika, ako ju objavili a čo vypovedá o nás? Odpoveď na tieto otázky formuluje Carlo Rovelli s preňho typickou filozofickou a kultúrnou hĺbkou, pričom jeho texty zostávajú jasné, výstižné a často priam lyrické. Začína opisom zrodu kvantovej fyziky na fascinujúcom ostrove bez stromov Helgoland v Severnom mori, kde sa mladý Werner Heisenberg liečil zo sennej nádchy. Práve tam prvý raz zazrel za klasickou mechanikou neobyčajné a prekrásne vnútro reality. V Rovelliho rozprávaní ožívajú géniovia svojej doby, približuje nám ich zvláštne pokusy, cez ktoré sa snažili pochopiť kvantovú teóriu, a objasňuje, prečo uznáva interpretáciu reality založenú na vzájomných interakciách a vzťahoch. Pokúša sa vysvetliť význam a vplyv tejto novej vízie sveta na filozofiu aj na chápanie seba samého. Sám hovorí: „Pochopenie, že neexistujeme ako autonómne subjekty, nám pomáha oslobodiť sa od pripútania a utrpenia. Práve pre svoju nestálosť, pre absenciu každého Absolútna má život zmysel a je drahocenný... sme len obrazmi obrazov. Realita vrátane nás samých je iba slabým a krehkým závojom, za ktorým... niet ničoho.“
Jednoduché, zrozumiteľné a obdivuhodné. To je stručná charakteristika Rovelliho diela, ktoré bolo preložené do viac ako štyridsiatich jazykov. Keď autorovi ponúkli priestor v nedeľnej prílohe denníka Sole 24 Ore, dokonale ho využil. Pritiahol desaťtisíce čitateľov a zdôraznil plnohodnotnú a životne dôležitú úlohu, akú zohráva fyzika v kultúre spoločnosti. Autor vo svojich prednáškach berie zreteľ na laického čitateľa a približuje mu teóriu relativity alebo kvantovú mechaniku spôsobom, akoby rozoberal divadelnú hru. A divadlo vesmíru je v jeho podaní nesmierne okúzľujúce! Fyzika otvára okná, z ktorých sa dá dovidieť ďaleko. To, čo vidíme, nás privádza do úžasu. Zisťujeme, že sme plní predsudkov a náš intuitívny obraz sveta je čiastočný, úzkoprsý, neúplný. Vždy keď sa dozvedáme niečo nové, svet sa nám začína meniť pred očami. V nesmiernom mori galaxií a hviezd sme iba strateným kútikom, v nekonečných ornamnetoch, ktoré tvoria plátno skutočnosti, sme iba jednou z drobných čiaročiek.