Dmitry Glukhovsky Poradie kníh

Tisícročná Moskva je zo všetkých strán spoľahlivo chránená stanovišťami a kozáckymi vojskami. Za tromi obrannými kruhmi a za múrmi Kremľa stojí palác, v ktorom Gosudar Imperátor vyznamenáva tých najlepších z najlepších, najodvážnejších z odvážnych, výkvet dôstojníckeho zboru, oporu a nádej monarchie.Vyvolené kozácke jednotky čoskoro budú musieť opustiť čisté ulice hlavného mesta, vyzdobené na oslavu dňa archanjela Michala, a vydať sa na výpravu do temných miest, ktoré boli kedysi súčasťou veľkého Ruska. No skôr než sa dostanú za mútne vody Volgy a nepreniknuteľný opar nad ňou, musia zistiť, kam zmizli predchádzajúci prieskumníci a prečo sa odmlčali stanovištia na hranici. Pozná niekto odpoveď? A ak áno, stihne varovať ostatných?Autor série o moskovskom metre sa v druhom diele Stanovišťa vracia do jedinečného postapokalyptického sveta a ďalej rozvíja príbeh o hriechu a jeho odčinení, o zodpovednosti a ľudskej bezohľadnosti.

Po krátkej a krutej občianskej vojne, v ktorej sa siahlo aj po zakázaných zbraniach, zostal z Ruska len zlomok jeho pôvodnej veľkosti. Hlavné mesto krajiny sa medzitým vrátilo k tomu, čo jeho vládcovia považujú za zlatý vek – k cárskemu impériu. Nefunguje internet ani žiadne elektronické médiá a Rusko je opäť monarchiou, ktorej vládne Imperátor, syn zakladateľa nového rodu. Hranicu „Moskovskej ríše“ teraz tvorí rieka Volga znečistená rádioaktívnym spadom. Vedie cez ňu jediný most, ktorý stráži stanovište Jaroslavľ. Na moste zahalenom jedovatou hmlou však nie je čo chrániť. Roky z druhej strany rieky nikto neprišiel a nikoho to na opačný breh ani neťahá. Až na sedemnásťročného Jegora, nevlastného syna veliteľa základne, ktorý odmieta reči svojej matky o akomsi abstraktnom zle striehnucom tam vonku. Jegor chce spoznať svet, no zdá sa, že ten si nájde cestu k nim. Jednej noci sa z jedovatého oparu niečo predsa len vynorí... Autor série o moskovskom metre sa v Stanovišti naposledy vracia do svojho jedinečného postapokalyptického sveta a rozohráva príbeh o hriechu a jeho odčinení, o zodpovednosti a ľudskej bezohľadnosti.

Jedna vražda, jeden smartfón, niekoľko dní požičaného života. Dvadsaťsedemročný Iľja sa po siedmich rokoch strávených vo väzení vracia domov. Odlúčenie od okolia mu celý život prevrátilo naruby. Odcudzil sa kamarátom, opustila ho priateľka a pár dní pred príchodom prišiel dokonca o matku. Hnaný pocitom nespravodlivosti a falošného obvinenia sa odhodlá až na vraždu policajta Piotra Chazina, ktorý ho dostal za mreže, keď mu pri razii podhodil balíček s drogami. A tu sa celý príbeh začína. Iľja sa zmocní jeho smartfónu a predstiera, že je niekto celkom iný. Cez mesendžery, esemesky a maily udržiava mŕtveho policajta pri živote, len aby sa mu podarilo dotiahnuť drogový obchod, ktorý Piotr Chazin rozbehol. Potrebuje totiž peniaze na mamin pohreb a na to, aby sa dostal z krajiny. Študuje Piotrov spôsob komunikácie, nadviaže kontakt s jeho priateľkou, rodičmi, vyhýbavo odpovedá na otázky nadriadených. Čoskoro sa však pristihne, že dvojrozmerné postavy zo správ sa menia na plastické osobnosti, ktoré majú svoje pocity, problémy a túžby. Hranice medzi Iľjom a Piotrom sa postupne stierajú. Autor postapokalyptickej série Metro Dmitry Glukhovsky tentoraz rezignoval zo žánru sci­ fi a presunul sa do mrazivej, neprikrášlenej súčasnosti Ruska plnej kriminality, korupcie a nenaplnených snov. Na pozadí tragédie jedného života sa črtá naliehavá otázka o úlohe technológií v živote človeka.

Čo je súčasné Rusko? Kto mu vládne? Akí sú jeho obyvatelia? Na tieto, ale aj iné otázky sa autor slávnej série o moskovskom metre Dmitry Glukhovsky usiluje odpovedať čitateľovi, a to v prekvapujúcej polohe. Veľké plochy postoapokalyptických románov zamenil za intímny priestor série poviedok, v ktorých kriticky zachytáva situáciu v dnešnom Rusku. V centre jeho pozornosti sú médiá, naivní obyvatelia, no ústredným motívom vinúcim sa celým dielom je skúmanie mocných a ich vplyv na najrôznejšie oblasti života. Hoci sa Glukhovsky na chvíľu presunul zo sveta sci-fi do súčasnosti, svoju fantáziu nezaprel. V duchu hesla Rusko sa rozumom pochopiť nedá parodicky vysvetľuje niektoré javy vo svojej domovine prostredníctvom príchodu mimozemšťanov či spoluprácou s vládcami pekla. Fantastické prvky však Gluchovskému slúžia len ako zväčšovacie sklo ruských paradoxov.

Jadrová vojna zničila civilizáciu na Zemi v podobe, ako ju poznáme dnes. Prežilo iba niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí sa utiahli do moskovského metra, aby sa zachránili pred rádioaktívnym žiarením na povrchu. Napriek vyhubeniu podstatnej časti ľudstva sa obyvatelia metra nedokázali zjednotiť a okrem túžby prežiť si priniesli aj bremeno zastaraných ideológií. Podzemný svet sa tak podľa vzoru bývalej civilizácie rozdelil na akési novodobé štáty. Ekonomickým centrom metra je Hanza, známa svojím obchodníckym duchom. Intelektuáli si našli miesto v Polise. Nechýbajú ani komunisti zjednotení v Červenej linke a fašisti zoskupení v Ríši. Odveké nepriateľstvo dvoch hlavných ideológií privedie metro na pokraj občianskej vojny a ľudstvu hrozí zánik. Ale sú naozaj jediní, kto prežil apokalypsu? Mladý záchranca metra Arťom sa nemôže zmieriť s faktom, že nikde inde na svete už nežijú ľudia. Pokračuje vo výpravách na povrch a pokúša sa zachytiť signál z akéhokoľvek kúta zemegule. Pomaly stráca nádej, keď do jeho neúspešného hľadania zasiahne náhoda. Od starého spisovateľa Homéra sa dozvie o cudzincoch, ktorí vraj z povrchu prišli do metra. Arťomovi viac netreba a vydáva sa na cestu naprieč metrom, aby zistil, či sú správy o prišelcoch zvonku pravdivé. Počas putovania odhalí sprisahanie, ktoré otrasie základmi jeho presvedčenia, a zistí, že aj svet metra má svoje sivé eminencie manipulujúce životmi bežných ľudí.

Technický pokrok a rýchle napredovanie európskej civilizácie konečne vyústili do splnenia večného sna ľudstva – vďaka genetickým zásahom človek oklamal starnutie a stal sa nesmrteľným. Ale má to aj svoju odvrátenú stranu. Európu postihlo preľudnenie. Priestoru na život je málo, lesy či lúky sú už len dávnou spomienkou a súčasťou umelých parkov a chránených rezervácií. Na každom kroku stoja gigantické mrakodrapy, vystavané na základoch európskych miest. Situáciu s preľudnením preto treba podriadiť prísnej kontrole. Strana nesmrteľnosti, jediná vládnuca strana, prichádza s riešením a zavádza Zákon voľby. Z najzákladnejšieho inštinktu človeka – plodenia a zachovania vlastného rodu – sa stáva najťažší zločin a ľudí, ktorí sa odvážia splodiť dieťa, potrestajú vpichnutím akcelerátora starnutia a odvedením protizákonne splodeného potomka do internátu. Previnilcov, ktorí sa aj napriek hroziacemu trestu rozhodli splodiť dieťa, má na starosti Falanga, bojový oddiel spadajúci priamo pod Stranu nesmrteľnosti. Jan Nachtigal je pravou rukou veliteľa jednej z početných jednotiek Falangy. Práca je preňho zmyslom jeho nekonečnej existencie. Nechce veľa, iba trochu lepší plat a väčšie obydlie. Ale aj napriek skromnej túžbe sa napokon zapletie do súboja o najväčšie túžby ľudstva – právo na nesmrteľnosť a právo na pokračovanie rodu.

Rok 2034. Svet je v troskách. Ľudia sa navzájom vyhubili. V mestách zničených rádioaktívnym odpadom sa nedá žiť. Za ich hranicami sa rozprestierajú vyprahnuté púšte a húštiny čudných zmenených lesov. Nikto netuší, aké tvory v nich žijú. Civilizácia zaniká. Kedysi dominantný ľudský druh upadá do zabudnutia a spomienky na jeho slávu blednú. Od týchto udalostí ubehlo necelých dvadsať rokov, človek však už nie je korunou tvorstva. Druhy, ktoré vznikli v zamorenom svete, sú oveľa lepšie prispôsobené žiareniu. Éra ľudstva sa chýli ku koncu. Ostalo len málo tých, čo sa nechcú zmieriť s realitou, zopár desiatok tisíc. Bývajú v moskovskom metre, najväčšom protiatómovom kryte, aký človek vybudoval. V poslednom útočisku ľudstva, kde sa všetko podriaďuje jedinému: vôli prežiť. Obyvatelia okrajovej stanice Sevastopoľskaja sa urputne bránia proti neustávajúcim útokom mutantov z povrchu. Odolávajú vďaka podpore centrálnych staníc metra a ostrieľaným, na všetko odhodlaným bojovníkom. Jedného dňa sa však preruší zásobovanie a telefónne spojenie prestane fungovať. Vyslaní prieskumníci sa nevracajú a mutanti z povrchu i temné sily z hlbín zeme stále útočia. Vetchý starec zo Sevastopoľskej a neznámy zabijak v službách stanice sa podujmú obnoviť spojenie a zachrániť ďalšiu obrannú baštu pred záhubou. Akú úlohu tu zohrá dievča zo zabudnutej staničky a prefíkaný flautista, ktorý sa pripojí k výprave po temných tuneloch?

Odvtedy, čo Arťom býva v metre na stanici VÚNCH, na povrchu bol iba raz, a aj to tajne. Po jadrovom výbuchu už totiž zem nie je pre ľudí bezpečná... Život na stanici je dobre zorganizovaný a prebieha takmer normálne, ale v sústavnom strachu – začali na ňu útočiť nebezpeční čierni mutanti. A preto sa Arťom podujme na splnenie úlohy od záhadného Lovca, aby pomohol zachrániť nielen svoju stanicu, ale celé metro. Takto sa začína postapokalyptické putovanie celým moskovským metrom uzavretým za hermetickými bránami, kde nie je rozdiel medzi dňom a nocou a univerzálnym platidlom sú náboje. Arťom má rád príbehy a legendy o metre, spomienky pamätníkov života na povrchu, trápia ho hororové sny a občas halucinácie, celkom dobre strieľa zo samopalu, trpí strachom z otvoreného priestranstva, politiku priveľmi nesleduje, čosi čítal o antických dejinách, neje potkanie mäso a na svojej ceste nachádza a stráca priateľov, nepriateľov, nové druhy života, fanatikov, revolucionárov, raketometníkov... aj knihovníkov a cestujúcich, ale tí dvadsať rokov po jadrovej vojne vyzerajú trochu ináč. A všetko sa rozhodne tam, na povrchu – na Ostankinskej veži.