Jack London Poradie kníh

Stará civilizácia je v troskách a existuje už len jeden posledný svedok jej dávnej slávy. Starý muž kráča po zarastenom železničnom násype, sprevádza ho mladý zdivočený chlapec. Rozprávanie starého profesora o dobách dávno minulých ťažko nachádza publikum, ktoré by ho počúvalo a chápalo – jeho vnuci už vyrastajú v úplne inom, primitívnejšom svete a vyhliadky ľudstva sú aj pri pohľade na nich neisté. U nás menej známy Londonov román patrí k základným dielam svojho žánru, ktorý sa tiahne od Mary Shelleyovej až ku Cormacovi McCarthymu. Svet prežil katastrofu, z ktorej sa ľudstvo už nemusí pozviechať.

Prvá séria - kniha č. 1 Dvojjazyčná kniha - denník Nový Čas - Dôvtip Porportuka - 1. vydanie originálu 1907 Príbeh z amerického severu, vykresľujúci charaktery ľudí a ich osudy do jedného celku spája vzrušujúci dej, drsná príroda a zákony spravodlivosti. - Založiť oheň 1. vydanieoriginálu 1902 Tvorba spisovateľa Jacka Londona sa líši od ostatných autorov svojou autentickosťou, vďaka ktorej je čitateľ vtiahnutý priamo do deja. Dej je veľmi dramatický a napínavý od začiatku až do konce a táto schopnosť upútať pozornosť sa dá prisúdiť tomu, že väčšinu príbrhov, o ktorých písal, sám prežil a skúsil na vlastnej koži. Dej je veľmi pútavý. Bohužiaľ tento príbeh o márnom boji proti zimnej prírode je sám o sebe dosť desivý. Londonove příběhy vynikají svou dramatičností a deprimujícím závěrem (len výnimočne dopadnú dobre). Oba príbehy sú zverejnené dvojjazyčne. Nový Čas tak svojim čitateľom prináša možnosť zároveň sa zdokonaľovať v anglickom jazyku. Podľa odborníkov sú dvojjazyčné knihy výbornou pomôckou pri zdokonaľovaní sa v cudzom jazyku. „Je vždy plus, ak sa študent môže učiť na niečom, čo ho zaujíma a baví, či už je to text piesne, titulky k obľúbenému filmu alebo práve kniha, kde môže získať množstvo novej slovnej zásoby a slovných zvratov.

Hrdina románu odsúdený za vraždu na doživotie, profesor poľnohospodárstva Darrel Standing, neskôr odsúdený na trest smrti za ublíženie na zdraví zvádza boj s predstaviteľmi väzenskej mašinérie vo dvoch najobávanejších amerických väzniciach. Bol krivo obvinený z prepašovania dynamitu do väznice a preto ho uvrhli do samoväzby, kde strávil celých päť rokov života v hrozných podmienkach a na dôvažok ho podrobovali mučeniu. Celé dni strávil natesno spútaný vo zvieracej kazajke. Takéto zaobchádzanie mu podlomilo fyzické i psychické zdravie. Jedinou možnosťou ako prekonať dlhé hodiny mučenia bolo odosobniť sa, odpútať dušu od ubolenej fyzickej schránky. Autohypnózou uniká z krutej a trýznivej reality, ocitá sa v koži rôznych ľudí a prežíva ich osudy. Z príbehov, ktoré prežíva ho vytrhávajú iba návštevy riaditeľa a väzenských stráží.

V druhom zväzku výberu z diela Jacka Londona sa nachádzajú dva romány, ktoré nie sú medzi jeho najznámejšími, no oslava mužnej sily, statočnosti a ľudskej dôstojnosti z nich zaznieva rovnako presvedčivo. Romány Ohnivý Deň a Tulák po hviezdach sú v kontrapunktickom vzťahu. Hlavná postava prvého románu je archetypom hrdinu, ktorý s nezlomnou životnou energiou prekonáva prekážky a v pravý čas si uvedomuje hodnotu života. Na druhej strane, hrdina románu Tulák po hviezdach, ktorý sa po prvý raz objavuje v slovenskom preklade, bojuje ako väzeň proti represívnej väzenskej mašinérii. Tento boj je statočnejší, pretože je beznádejný, no aj tak je víťazný. Jack London, ktorý sa dobrovoľne rozlúčil so životom vo veku štyridsať rokov, prežil ho plnšie a intenzívnejšie ako mnohí iní za sto rokov. Jeho obdivuhodná osobnosť, plná fyzickej sily a prenikavého intelektu, žila podľa svojho kréda: „Nech sa radšej premením na popol ako na prach! Radšej budem nádherným meteorom, ktorého každý atóm žiari oslepujúcim jasom, ako ospanlivou stálicou. Človek sa narodí na to, aby žil, a nie aby existoval!“ Tento výber je II. doplnené vydanie.

Výber poviedok Jacka Londona. Ústredným motívom v jeho poviedkach je zviera, či už voľne žijúce v prírode alebo zdomácnené, vzťah človeka, zvieraťa a prírody. V poviedkach J. London rozohral úlohu zvierat a to najmä na širokom javisku severskej prírody, ktorú tak dôverne spoznal na svojich cestách po severnej Amerike.

va romány Volanie divočiny a Biely Tesák reprezentujú takzvané psie príbehy. Autor nám v oboch románoch ponúka zaujímavé odhalenie vzťahu prírody a civilizácie, vzťah psa a človeka. Kým v Bielom Tesákovi vedie cesta hlavného hrdinu z prírodne divého stavu k človeku, vo Volaní divočiny absolvujeme s Rekom vlastne spiatočnú cestu, návrat zdomácneného psa do divočiny.

Medzi najcennejšie Londonove diela nepochybne patria romány Železná päta a Elam Ohnivák. Železná päta je prvý americký sociálny román, ozajstná vízia budúcnosti. Jack London v ňom nielen predpovedal príchod fašizmu, ale dopodrobna opísal aj metódy, ktorými zničí akúkoľvek opozíciu a udusí doterajšiu kultúru. Pritom nemotivoval nástup teroru ako sprisahanie šialencov, ale ako verejné spojenectvo majetných proti nemajetným, mocných priemyselníkov proti robotníkom, ktorí sa usilujú vybojovať si väčší podiel na spoločnom kúsku bohatej zeme. Elám Ohnivák je jedným z posledných Londonových veľkých románov. Napísal ho vo vrcholnom období svojej tvorivej činnosti. Elám Ohnivák, podobne ako veľa iných Londonových postáv, pohybuje sa v rozmanitej spoločnosti - od prostých aljašských priekopníkov až po multimilionárov slnečnej Kalifornie.Román je inšpirovaný drsnou, bezprostredne prežitou realitou zápasu s krutou prírodnou divočinou a napokon aj realitou podnikateľskej divočiny.

Životné príbehy Jacka Londona a jeho románového hrdinu Martina Edena sú veľmi blízke, často aj totožné: zážitky z detstva, pestré dobrodružstvá na mori, ako aj úsilie povzniesť sa z bezodnej priepasti biedy a nevedomosti do vyšších sfér života. Autor vedie svojho hrdinu cez životné úskalia, nekonečné trpké príkoria a sebazapierania, ktoré sám podstúpil na svojej púti školou života, do verejných knižníc, do redakcií časopisov a neskôr ako úspešného spisovateľa do najvyšších kruhov - až k tragickému koncu. London napísal aj množstvo poviedok. Najlepšie z nich sú klasickými vzormi zvládnutia námetu a mužného štýlu. Najviac materiálu pre svoje poviedky nachádzal London na americkom severe, ktorý poznal dôverne z mnohých zlatokopeckých výprav, ďalej v zaujímavom, hoci neľahkom živote amerických Indiánov a v neposlednom rade na svojich častých plavbách na tropické ostrovy južných morí.