Kristína Karabová Poradie kníh

Od smrti Jimiho Hendrixa uplynulo už päťdesiatpäť rokov, ale jeho hudba a umelecký duch sú pre fanúšikov na celom svete stále veľmi živé. Hudobný novinár Charles R. Cross v knihe Izba plná zrkadiel pútavo opisuje Hendrixov život od ťažkého detstva a dospievania v Seattli až po jeho neuveriteľný vzostup k sláve v šesťdesiatych rokoch. Ide o fascinujúci životopis plný legendárnych príbehov o sexe, drogách a excesoch, no autor zároveň odhaľuje osud muža, ktorý ťažko prijímal úlohu idola a v súkromí túžil po normálnom rodinnom živote, aký nikdy nemal. Kniha Izba plná zrkadiel vychádza z nevydaných dokumentov, zo súkromných listov a najmä zo stoviek rozhovorov s ľuďmi, ktorí Hendrixa osobne poznali, ale mnohí z nich o ňom verejne prehovorili prvýkrát. Autor tak odhaľuje rozsiahle tajomstvo jednej z najžiarivejších hudobných legiend.

Za takmer sedemdesiat rokov svojej existencie ich vyšlo niekoľko stoviek a len veľmi ťažko nájdete významnejšieho spisovateľa, ktorý by mu rozhovor neposkytol. V knižnom vydaní, ktorého tretí diel držíte v rukách, sme sa rozhodli postupne predstaviť každú literárnu dekádu zrkadlom jej najdôležitejších spisovateľov a autoriek. V našom výbere desiatich rozhovorov zo sedemdesiatych rokov sa okrem iného dozviete, ako Anne Sexton ovplyvnil v tvorbe jej terapeut, čo pre Pabla Nerudu znamenal vzťah medzi poéziou a politikou, vzťah Anthony Burgessa k Jamesovi Joyceovi alebo akú úlohu v tvorbe Christophera Isherwooda zohrával hinduizmus. V knihe nájdete rozhovory s nasledovnými autormi a autorkou: Anthony Burgess, Joan Didion, Joseph Heller, Christopher Isherwood, Bernard Malamud, Pablo Neruda, Joyce Carol Oates, Anne Sexton, Gore Vidal, Kurt Vonnegut ml.

Americká spisovateľka, legendárna vojnová reportérka, vášnivá a nespútaná cestovateľka, ktorá sa nebála lietajúcich granátov, milovala nedotknuté pláže a dobrú whisky. Martha Gellhorn (1908–1998) počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia. Písala o španielskej občianskej vojne, vylodení v Normandii, ako prvá informovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau. Nevynechala ani Vietnam, vojny na Blízkom východe či konflikty v Strednej Amerike. V spomienkach sa vracia k najlepším zo svojich najhorších ciest, ktoré aj po rokoch zaujmú vykreslením situácií, miest či charakterov. S ironickým nadhľadom a svojským zmyslom pre spravodlivosť nás pozýva do Moskvy medzi sovietskych disidentov, nedávno dekolonizovanej Afriky, vojnového Karibiku, ale aj na návštevu Čankajšekovej Číny. Či už cestovala sama, alebo ju sprevádzal jej manžel Ernest Hemingway (v knihe ako N. S. – neochotný spoločník), bola mimoriadne otvorenou a výstižnou pozorovateľkou, a hoci ľudí považovala za najškodlivejší druh na planéte, vždy pevne stála na strane slabších a utláčaných.

„Čo vlastne v súčasnosti znamená feminizmus?“ pýta sa nás slávna esej, ktorú vo svojom hite citovala aj popová diva Beyoncé. Úderný titul tejto eseje, ktorý v origináli znie We Should All Be Feminists, sa dostal aj na odevy kolekcie značky Dior. Keď tenistka Dominika Cibulková zverejnila na Instagrame fotku v tričku s týmto nápisom, zniesla sa na ňu vlna kritiky a mnohí fanúšikovia jej odporúčali, aby radšej rodila deti. A aj preto je táto esej dôležitá. Pochopili to vo Švédsku, kde sa tamojšia vláda v roku 2015 rozhodla venovať každému šestnásťročnému Švédovi a Švédke jeden výtlačok knihy Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Prečo by sme ju mali čítať my? Nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie nám vo svojej osobnej a dobre vyargumentovanej knižnej eseji – rovnomennej adaptácii úspešného TEDx prejavu – ponúka jedinečnú definíciu feminizmu pre 21. storočie. Autorka vychádza predovšetkým zo svojich vlastných skúseností a hlbokého poznania rodovej problematiky. Vie, že rodová politika býva často takmer neviditeľná. Chimamanda Ngozi Adichie prichádza s neobyčajným pohľadom na to, čo dnes znamená byť ženou, a zároveň nás v príhodný čas povzbudzuje k tomu, aby sme sa nebáli byť feminst(k)ami.