Ľubomír Olach Poradie kníh

Medzi najkrajšie darčeky k narodeninám patria básne. Ľubo Olach vydal niekoľko básnických zbierok. Táto jubilejná obsahuje výber jeho najkrajších básni rozdelených do štyroch tém. Ponorte sa spolu s ním do sveta bohémov, preskúmajte tajomstvá žien a cestujte s ním do tých najzaujímavejších zákutí sveta. Na záver sa autor vracia domov a spomína na svoj rodný kraj.

Tido J. Gašpar (1893 – 1972), slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, výrazná postava bratislavskej bohémy. Študoval v Marine, pracoval ako námorník, bol poslancom Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na tridsať rokov. Na slobodu sa dostal až v roku 1963 po udelení amnestie. Tido J. Gašpar je zaujímavá, ale kontroverzná postava našej histórie. Má mnoho zásluh o pozdvihnutie slovenského povedomia. Kniha je aj o tom ako sa stal z obyčajného dedinského chlapca kráľ bratislavských nočných podnikov, šéfom Úradu propagandy Slovenského štátu, ako spojil svoju budúcnosť s fašistickým Nemeckom. Často obedoval a viedol rozhovory s prezidentom Jozefom Tisom. Vo väzení, kde si odpykáva dlhoročný trest s ním diablov advokát vedie rozhovory o tom, kde urobil chybu, v čom sa mýlil. Jeho tragédia spočívala v tom, že bol až príliš zapálený pre slovenskú vec, samostatný Slovenský štát, pre ktorý bol takpovediac ochotný podpísať aj zmluvu s diablom. Postava advocatus diaboli umožnila autorovi vo fiktívnych dialógoch klásť otázky a hľadať odpovede na zložité rozhodnutia a činy v čase vojnového Slovenského štátu.

Zbierka je poéziou uchopený a navždy zvečnený život. Básnik dozrel. Akoby sa už viac nechcel prihovárať poéziou, akoby to bola márnosť alebo odkaz budúcim. Alebo testament.

Ferdiš Juriga (1874-1950) bol katolícky kňaz, poslanec a politik, ktorý získal doktorát z teológie na viedenskom Pazmaneu. Mal hlboký prehľad o dejinách Slovákov a venoval sa buditeľskej činnosti, zakladal spolky a obchodné spoločenstvá. Vďaka Dr. Pavlovi Blahovi sa zoznámil s Vavrovi Šrobárom a stal sa Hlasistom. Medzi farníkmi bol veľmi obľúbený, pričom raz odslúžil omšu po slovensky, čo mu prinieslo pokarhanie od biskupa. V roku 1905 sa stal poslancom uhorského snemu a jeho najvýznamnejším momentom bol 19. október 1918, keď oznámil, že Slováci chcú samostatnosť. Aktívne sa podieľal na príprave martinskej deklarácie a založil Slovenskú ľudovú stranu, pričom prispieval do Slovenských ľudových novín. V roku 1906 bol odsúdený na dva roky väzenia za svoje články. Po vzniku ČSR sa stal poslancom v Národnom zhromaždení, ale jeho politická kariéra skončila v roku 1929 po vylúčení z HSĽS a zákaze kandidovať. Po založení novej strany získal len niečo vyše päťtisíc hlasov. Po právnych sporoch s Hlinkom požiadal o penziu a v roku 1929 sa stiahol z verejného života. Po siedmich rokoch sa síce zmieril s Hlinkom, no jeho ďalšia činnosť už nebola významná. Zomrel v Bratislave v roku 1950.

Peter Stolár začal svoju kariéru ako vekslák, ešte počas štúdia na gymnáziu. Pred tuzexom predával bony. Keďže bol šikovnejší ako ostatní, všimol si ho ich šéf. Zveril mu pašovanie plyšu do Poľska a späť prinášal zase kozmetiku. Osvedčil sa a šéf ho zapojil aj do distribúcie a predaja drog. Po revolúcii sa s ním spojil a spolu išli do malej privatizácie, založili si cateringovú firmu a Stolár aj reklamnú agentúru. Zbohatol cez rozličné známosti, ktoré získal pri organizovaní spoločenských podujatí. Pravda, nie vždy sa to dialo podľa zákona. Pri získavaní informácií využívali aj krásne hostesky ktoré nasadzovali do spální politikov. So svojím tútorom Rudim Červeňanom sa rozhodli, že si založia politickú stranu, aby sa ľahšie dostali k štátnym zákazkám. Po získaní licencie na založenie televízie sa vďaka reklame a propagácii vlastnej strany do parlamentu aj dostali. V nasledujúcich voľbách získali už toľko mandátov, že ich oslovila víťazná strana. Po tvrdých rokovaniach nakoniec vstúpili do koalície a z bývalého veksláka a mafiána sa stal predsa parlamentu.

Diplomat Štefan Osuský patrí k takým osobnostiam našich dejín ako boli Vavro Šrobár či Imrich Karvaš. Po zákroku Uhorského ministra školstva Apponyiho odišiel študovať do Spojených štátov. V Amerike získal vysokoškolské vzdelanie a pohyboval sa prevažne medzi slovenskými krajanmi. Aktívne podporoval vznik Československej republiky. Jeho pôsobenie ako vyslanca Slovenskej ligy v Paríži a v Ženeve bolo mimoriadne úspešné. Už tu, na rokovaniach, mal prvé nedorozumenia s Edvardom Benešom, ktoré potom pretrvávali počas jeho celej diplomatickej kariéry. Benešov výrazný čechoslovakizmus Osuský musel často zmierňovať. Pôsobenie Osuského počas jeho parížskeho obdobia bolo náročné. Ako mimoriadny minister a vyslanec podpísal Versailleskú zmluvu. Po obsadení pomníchovskej republiky odmietol vydať našu ambasádu Nemcom. Po rozpade republiky sa v roku 1939 postavil na čelo druhého československého odboja. Ako jeden z prvých organizoval odpor proti Hitlerovskému Nemecku.

Život Imricha Karvaša je príbeh o smutnom osude človeka, ktorý pre Slovensko urobil viac ako mnohí pred ním a aj po ňom. Koncom päťdesiatych rokov ho odsúdili za práce o ekonómii, v ktorých poukazoval na bezperspektívnosť komunistickej ideológie a tiež zato, že s komunistami odmietol spolupracovať. Noc po vynesení rozsudku, v roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. Zostal v cele sám. Uvedomil si, že v podobnej situácii je aj jeho spolubojovník Gustáv Husák, ktorý si svoj ortieľ doživotia vypočul už pár rokov pred ním. Autor sa pomocou ich pomyselných dialógov vrátil do rokov Karvašovho slobodného života a do čias keď sa na Slovensku diali osudové veci a Karvaš v nich nie raz hral hlavnú úlohu. Obaja, Karvaš aj Husák, hľadajú odpovede na otázky prečo udalosti vyústili do tragédie. V rozhovoroch sa vynárajú aj ich spomienky na politikov (prezident Tiso, predseda vlády Tuka, minister vnútra Mach, šéf propagandy Gašpar, povstalecký predseda SNR Šrobár, minister zahraničia ČSR Clementis, básnik Novomeský, spisovateľ Erenburg).

Závratná kariéra Katky Krásnej sa začala už na strednej škole. Cestu za mocou a slávou si často kliesnila svojou krásou, ale aj pragmatickými postojmi, až sa jej nakoniec podarilo posadiť sa do prezidentského kresla. Nevyhla sa pritom ani zákulisným ťahom, kde svoju úlohu zohrali aj muži. Napokon, každá žena má nárok na lásku a nezáleží na tom, či je prezidentka. Príbeh sa začína v roku 1987 a končí v roku 2019. Ako poznamenáva sám autor, "okrem historických udalostí, ktoré využívam na to, aby som čitateľom priblížil atmosféru nedávnych čias, sú všetky postavy románu, ktoré na stránkach knihy vystupujú, vymyslené. Akákoľvek súvislosť s reálnymi menami je náhodná a nezodpovedá realite."

Prípady JUDr. Adama Sýkoru sú ponorom do života advokáta ale aj do zakalených vôd slovenskej justície. Vo svete talárov nie vždy pravda a láska víťazí nad lžou a nenávisťou. Aj keď sa niektoré prípady zdajú byť beznádejné, advokát svojím majstrovstvom, dlhoročnými skúsenosťami, stykmi a citom pre výšku úplatku nakoniec pre svojho klienta dosiahne oslobodzujúci rozsudok.