Zadie Smith Poradie kníh

Zadie Smith nie je len autorkou niekoľkých kriticky aj čitateľsky oceňovaných románov, ale genialita jej premýšľania sa prejavuje aj v kratších textoch esejach. Žiadna z tém pre ňu nie je príliš okrajová či mainstreamová. So zvedavosťou premýšľa o otázkach sociálnych sietí, životného prostredia, píše o rapperoch, filozofii, o románoch cudzích aj vlastných, o filmoch či fotografiách. „Eseje o osobnej zmyslovej skúsenosti už od podstaty stoja na vode. Disponujú len svojou voľnosťou. A ich čitateľka je tiež nezvyčajne slobodná, pretože ju v ničom nepresahujem, nie som jej autoritou. Moje pocity môže odmietnuť, kedykoľvek môže povedať: ‚Nie, takto som to nikdy nemala.‘“ Zadie Smith uvažuje o popkultúre, vysokom umení, spoločenskej zmene a politických debatách v kontexte súčasnosti, pričom čitateľom a čitateľkám nič nepodsúva, dáva im rovnakú slobodu v premýšľaní, akú si pri ich písaní dopriala sama.

Zadie Smith, jedna z najtalentovanejších súčasných spisovateliek, autorka románov Biele zuby či O kráse, napísala veľký spoločenský román pôvabne plynúci v rytme swingu. Ako sa stávame tým, kým sme? Naozaj dokážeme utiecť pred svojím pôvodom? Musíme tancovať na hudbu našich čias? Román Swing Time sa odohráva v Londýne, New Yorku a Západnej Afrike a je príbehom dvoch dievčat, ktoré snívajú o tom, že sa stanú tanečníčkami, ale len jedna, Tracey, má talent. Tá druhá premýšľa: o rytme a takte, o černošských telách a hudbe, o tom, čo tvorí komunitu a kedy je človek skutočne slobodný. Ich priateľstvo je komplikované a končí, keď majú dvadsať rokov. K niekdajšej blízkosti sa nikdy nevrátia, ale ani na ňu nezabudnú. Tracey sa podarí dostať medzi zboristky, ale nezvláda život v dospelosti, jej priateľka štvrť detstva opustí, precestuje svet ako asistentka popovej hviezdy a má možnosť pozorovať zblízka, čo znamená byť bohatou a slávnou. Swing Time je románom o hľadaní šťastia na tých najnešťastnejších miestach a o smútku uprostred radosti. Je o rozhodnutiach, ktoré robíme, a o rozhodnutiach urobených za nás. Predovšetkým je to však príbeh o priateľstvách, ktoré nám dávajú smer, definujú nás a navždy nás menia.

Príbeh Fatou sa začína aj konči pred Kambodžskou ambasádou, ktorá sa objavila vo Willesdene v severozápadnom Londýne. Poviedka Zadie Smith čitateľa zasiahne, fascinuje a ukáže mu, ako maličkosti bežného života vedú k výnimočným otázkam.

Severozápadná časť Londýna. Malý Babylon. Všetky farby pleti, všetky možné vyznania. Malé životy v malých bytoch, divoké ulice. Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch párov. Niekto má deti, stálu prácu, slušný plat a malé auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt. Spokojný nie je nikto. Je leto, je horúco, prach na chodníkoch, prach v očiach. Je iná štvrť, je dom, na poschodí vyziabnutá, a predsa stále krásna Annie, vo vani, s čiarami kokaínu na zrkadielku a bývalým milencom usadeným oproti, v rozpakoch. Niekde sa to všetko stretáva a pretína, ale nič sa nevyrieši. Román skoro ako nástenka: fotky z jedných prázdnin a k tomu novinové výstrižky. Večierky so známymi, kriminálny prípad z obchodu na rohu ulice, zranený pes, možno dokonca mŕtvy. Smiech rozmaznaných detí, ticho po tých potratených. Matky vždy len živé, príliš živé. Zadie Smith si aj tentokrát všíma multikultúrne prostredie, stret aj súžitie rozdielnych svetov na jednej malej ploche. Ani tu to však nestojí v centre pozornosti, je to koláž, z ktorej vylieza celistvý obrázok. A je to obrázok – ako inak – vskutku tragikomický.