Gogolova tvorba sa vyznačuje striedaním morálnych a naratívnych textov, ktoré sú výsledkom jeho fantastického génia a jedinečnej osobnosti. Medzi tieto dielo patrí cyklus petrohradských poviedok, v ktorých sa hlavné mesto zobrazuje ako mesto, ktoré Gogol' vníma ako nie ruské, nádhernú fasádu budovy, ktorá je už v ruinách, kde sa vedie prázdny, vonkajší a odcudzený život. Petrohrad sa stáva groteskným a temným bábkarom tejto „vegetatívnej existencie“, ku ktorej sa autor vždy cítil priťahovaný, v dvojitom postoji účastného uspokojenia a posmešnej irónie. Hlavnou črtou gogolovského štýlu je jeho verbálna expresivita: jeho obrazové prostredia vznikajú z neuveriteľného prekrytia nekonečných detailov, jeho postavy sú nezabudnuteľné figúry, karikatúry nie tak vonkajšieho sveta, ale fauny generovanej jeho vlastnou mysľou, satira seba samého, Ruska a ľudstva, ktoré odrážajú jeho vnútro. Vďaka tejto úžasnej sile, ktorou je autorova kreatívna fantázia, majú tieto desivé karikatúry presvedčivosť, pravdivosť a nevyhnutnosť, ktoré zatienia realitu a vyžarujú mimoriadne kúzlo na čitateľa.
Pietro Zveteremich Knihy
Román svetových parametrov v kongeniálnom – prvom slovenskom – preklade Zory Jesenskej. Verše za jazykovej spolupráce Jána Ferenčíka prebásnil jeden z najvýznamnejších slovenských básnikov – Laco Novomeský. Kniha stihla vyjsť v Tatrane, v edícii Knižnica svetových bestsellerov, v krátkom období politického „odmäku“, neskôr bola stiahnutá z obchodov i knižníc.