Pietro Zveteremich Knihy

Gogolova tvorba sa vyznačuje striedaním morálnych a naratívnych textov, ktoré sú výsledkom jeho fantastického génia a jedinečnej osobnosti. Medzi tieto dielo patrí cyklus petrohradských poviedok, v ktorých sa hlavné mesto zobrazuje ako mesto, ktoré Gogol' vníma ako nie ruské, nádhernú fasádu budovy, ktorá je už v ruinách, kde sa vedie prázdny, vonkajší a odcudzený život. Petrohrad sa stáva groteskným a temným bábkarom tejto „vegetatívnej existencie“, ku ktorej sa autor vždy cítil priťahovaný, v dvojitom postoji účastného uspokojenia a posmešnej irónie. Hlavnou črtou gogolovského štýlu je jeho verbálna expresivita: jeho obrazové prostredia vznikajú z neuveriteľného prekrytia nekonečných detailov, jeho postavy sú nezabudnuteľné figúry, karikatúry nie tak vonkajšieho sveta, ale fauny generovanej jeho vlastnou mysľou, satira seba samého, Ruska a ľudstva, ktoré odrážajú jeho vnútro. Vďaka tejto úžasnej sile, ktorou je autorova kreatívna fantázia, majú tieto desivé karikatúry presvedčivosť, pravdivosť a nevyhnutnosť, ktoré zatienia realitu a vyžarujú mimoriadne kúzlo na čitateľa.

Príbeh Doktora Živaga sa začína roku 1903 a končí sa roku 1929 smrťou hlavného hrdinu na srdcovú porážku v preplnenej moskovskej električke. Dokončenie a epilóg románu dovádzajú udalosti do rokov druhej svetovej vojny. Mozaika výjavov a epizód z prvej vojny, februárovej a októbrovej revolúciu, občianskej vojny, nepokojov a hladu v krajine bohatou vonkajšou scenériou vytvára v konečnom dôsledku obrovskú panorámu života v Rusku. Jej stredobodom sú Jurij Živago a Lara, ich láska.