Rudolf Sloboda bol slovenský spisovateľ, ktorého tvorba je charakteristická brilantným rozprávačským štýlom a hlbokými myšlienkami. Jeho diela, často čerpajúce z reálneho života a skúseností, sa zameriavajú na motívy lásky, žiarlivosti a erotiky, no zároveň sa dotýkajú tém samoty, viery v Boha a hľadania zmyslu života. Sloboda patril medzi najoriginálnejších a najvýznamnejších slovenských spisovateľov druhej polovice 20. storočia, pričom jeho literárne dedičstvo dodnes rezonuje svojou hĺbkou a naliehavosťou.
Výběr z deníků významného slovenského spisovatele, v nichž reaguje na osmdesátá léta s přesahem do let devadesátých na Slovensku. Zajímavé záznamy, dávající tušit rozervanou jemnou duši člověka, který nemůže na tomto světě obstát bez vnitřních zápasů.
Kniha esejí v ktorej autor interpretuje sám seba – objasňuje svoje poetické i noetické inšpirácie, očarenie filozofickou lektúrou rôznych období i stále diskutovanú autobiografickosť svojich prác.
Rudolf Sloboda písal esejistiku a úvahy viac-menej na okraj prozaickej tvorby, popri románoch, poviedkach či filmových scenároch. V týchto textoch sa potreboval vyjadriť k závažným spoločenským či existenciálnym otázkam – jednoznačne sa v nich predstavuje ako ironik a sarkastický komentátor diania v kultúre a politike.
Básnická zbierka erotickej poézie je autorským výtlačkom, ktorého spoluautorom je aj P. Gašparovič Hlbina. Zostavili Valér Mikula, Štefan Moravčík; doslov Štefan Moravčík. V knihe sú použité výtvarné diela Roberta Bruna, Albína Brunovského, Karola Ondreičku, Emila Sedláka a ďalších.
Autobiograficky ladený román brilantného fabulátora ponára čitateľa do mladomanželského sveta, do ktorého rušivo zasahujú spoločenské problémy. Hlavný protagonista Daniel sa pokúša preniknúť k snom a túžbam svojej manželky, no namiesto toho sa od nej čoraz viac a viac vzďaľuje, až sa začne topiť v bezvýznamnej žiarlivosti. Vyvoláva v ňom vážne krízy, je mu na ťarchu, no zároveň ju v sebe neustále podporuje, komunikuje s ňou, žije s ňou.
Beletrizované prerozprávanie starovekého eposu. Prerozprával Rudolf Sloboda, prebásnil Miloslav Okál.
Prvý diel z trojzväzkového súborného diela poviedok klasika slovenskej literatúry. Rudolf Sloboda je síce známy predovšetkým ako autor románov, ale aj v kratších dielach potvrdzuje svoju povesť autora s osobitým nenapodobiteľným štýlom a témami. Tento zväzok chronologicky nadväzuje na predchádzajúci a prináša kompletný zoznam Slobodových poviedok z rokov 1958 -1968.
Básnik, spisovateľ však naďalej sníva o lietaní bez zložitých prístrojov, načasovaných pristátí, štartovacích dráh. Chce roztiahnuť ruky a vzniesť sa, presne tak ako Janko Hraško, hrdina knihy Hraničný kameň. Koľko siniek, škrabancov ho stáli jeho pokusy, lenže väčšmi ako odreté kolená ho bolí výsmech spolužiakov. Jediná, ktorá ho chápala, bola Anička cibuľková, Jankova tajná láska. A práve pre Aničku zažije janko najtrpkejšie sklamanie, ale aj hojivý pocit víťazstva - pri únose dievčatka tajomnou neznámou si Janko uvedomí, že hraničná čiara ho síce spojí s Aničkou-Patríckou, no zároveň mu navždy zoberie rozkvitnuté lúky pri rieke Morave, dobrácke šťuchanie chlapcov pri futbale, otcovo pokarhanie, ba aj hrkotanie kočíka Janky Hodžovej - skrátka všetko to, čomu sa vaňraví domov. Detektívny príbeh budúceho štvrtáka, plný napätia, ale aj humoru, končí sa prekvapivo, nečakane, Janko roztiahne ruky a...
V sedemdesiatych rokoch, ktoré charakterizuje normalizácia komunistického režimu v Československu, Sloboda vydáva zbierku poviedok o drobných ľuďoch Hlboký mier.
