Železná bohyňa milosrdenstva je výberom z doterajšej básnickej tvorby autorky. Básnická iniciatíva Bargielskej pôsobí v našom kontexte až prekvapivo nezaraditeľne, ale výnimočne podnetne. Bargielska komentuje súčasnosť vo svojej zložitosti umelecky ľahko. Jej svet je aj naším svetom: k najdôležitejším hodnotám patria ozajstné, autentické vzťahy. Autorkin subjekt ťažké obsahy len naznačuje, prenáša ich do významovo okrajových zón textu, alebo ich prekrýva mágiou slov nesúcich v sebe niekedy až (takmer detský) obranný reflex a istý druh zámernej naivity, ktorou sa potom veľmi invenčne vyrovnáva situačná tenzia básne. (Inokedy je uvoľnenie imanentne nahradené zástupným sakrálnym motívom, ktorý je autonómne zakomponovaný do textu.) Túto kompenzačnú metódu uplatňuje autorka v neimaginatívnych voľnoveršových útvaroch. Pomerne často ide o fiktívny rozhovor (niekedy len samej so sebou), alebo ide o apostrofu, pri ktorej ozvláštňujúco nepôsobí jazyk, ale aluzívna projekcia zvláštnej (normálu sa vymykajúcej) osobnosti s dispozíciou špecifickým spôsobom sprostredkovať a vyrozprávať „správu“ o živote z nečakaného a prekvapivého uhla pohľadu. Bargielskej básnická metóda má v sebe podnecujúcu energiu a pôsobí aj v kontexte súčasnej poľskej poézie umelecky konštruktívne. Preložil Peter Milčák, ilustrovala Jana Farmanová. 13. zväzok edície Súčasná svetová poézia.
