Henryk Sienkiewicz Knihy

Veľkolepý román poľského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny, je prostredným, dejovo celkom samostatným dielom Sienkiewiczovej slávnej historickej trilógie. Potopa sa odohráva na začiatku druhej polovice sedemnásteho storočia, počas poľsko-švédskej vojny. Jedinečne zachytený obraz tejto búrlivej doby sa pred nami premieta ako na širokom plátne: napínavé zápletky, zaujímavé a vierohodné boje a bitky, i život na šlachtických dvoroch. Do popredia však zreteľne vystupujú súkromné osudy hlavných hrdinov, plné nečakaných zvratov, blúdenia, pochybností, ale aj úprimných nádeji, statočnosti a veľkej lásky.

Jeden z najlepších a najpredávanejších historických románov svetovej literatúry.“ Epická sága lásky, odvahy a oddanosti v časoch cisára Nera. Práve tento román preslávil Henryka Sienkiewicza na medzinárodnej scéne. Ústrednými postavami príbehu je mladá kresťanka Lýgia, do ktorej sa zamiluje rímsky patrícius Marcus Vinicius. Keď sa zoznámi s ďalšími kresťanmi a kresťankami, konvertuje na toto náboženstvo. Práve vzťah týchto dvoch ľudí poukazuje na kontrast medzi bohatstvom rímskej aristokracie a chudobnou, no duchovne silnou kresťanskou komunitou. Na pozadí Nerovho Ríma tak autor vykreslil podstatu moci, ktorému človek dáva mravná čistota a láska.

Dobrodružný príbeh - plný nečakaných zážitkov a napätia dvoch unesených detí: štrnásťročného Staška a osemročnej Nely - sa odohráva na africkom kontinente na púšti, v krajoch pozdĺž Nílu a v pralese. Po rôznych útrapách sa podarí deťom svojim únoscom ujsť a prežívajú v divočine plnej dravcov a neľudských tvárí neuveriteľné zážitky, v stálom ohrození života. Starší Staško s láskou bdie nad svojou "sestričkou" a vďaka jeho odvahe, dobrému srdcu, duchaprítomnosti aj umu statočne odolávajú všetkým nebezpečenstvám i nepriateľom.

Cestopis jedného z najbravúrnejších epikov všetkých čias sprítomní čitateľom atmosféru Afriky, Arabského sveta a ostrova Zanzibar na začiatku deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia. Nočná prechádzka popri velebnom majestáte gízskych pyramíd, lov na hrochy a krokodíly, návšteva u kanibalského náčelníka, malebné, farbami a dojmami prekypujúce opisy miest, prírodných scenérií, verne a živo načrtnuté portréty osôb, zaujímavé a neveľmi známe poznatky o živote v misiách tej doby, skúsenosti autora s tropickou chorobou – to je len zopár ochutnávok z pestrej palety ponúk pútavého, strhujúceho diela. Henryk Sienkiewicz absolvoval namáhavú cestu ako 45-ročný v spoločnosti grófa Jana Tyszkiewicza roku 1891, krátko po dovŕšení éry zemepisných objavov. Putuje teda v stopách bádateľov územiami už známymi a na kraj i ľudí sa díva pohľadom „moderným“, nám blízkym, t. j. okom jedného z „priekopníkov“ exotickej turistiky. Preto text rezonuje aj v dnešnej dobe.

Dielo Henryka Sienkiewicza, poľského autora svetového formátu, je čitateľskej verejnosti dobre známe. Rozprávky z Ameriky patria k autorovej ranej tvorbe, napísal ich bezprostredne po svojom pobyte v Amerike. V 19. storočí boli v Severnej Amerike ešte rozsiahle miesta nedotknuté civilizáciou a USA sa stále rozrastali. Noví osadníci z Európy prichádzali za vidinou bohatšieho a spokojnejšieho života, no neraz stratili aj to málo, čo mali predtým doma. Rozprávky z Ameriky sú príbehmi týchto ľudí, predovšetkým Poliakov. Približujú nám však aj osudy slovenských vysťahovalcov, ktorí čelili podobným ťažkostiam ako Poliaci hľadajúci šťastie v Amerike.