Bengt Danielsson bol antropológ a člen expedície Kon-Tiki, ktorý sa usadil v Polynézii a stal sa jedným z popredných svetových odborníkov na tento región. Jeho práca sa zameriavala na život, kultúru a problémy Polynézie, často s dôrazom na kritiku kolonializmu a negatívnych dopadov jadrových testov. Danielsson sa preslávil nielen svojím akademickým prínosom, ale aj aktivizmom za práva a zachovanie polynézskej kultúry.
Ako to bolo v skutočnosti
Bengt Danielsson žil dlhé roky v Polynézii a pozná ju v súčastnosti i v historických súvislostiach. Záznamy o vzbure na lodi Bounty preštudoval v rôznych archívoch, takže jeho kniha má hodnovernosť vedeckej práce a stavia celý príbeh do nového svetla.
Objavy nevídaných a krásnych polynézskych ostrovov v minulých storočiach vzbudili záujem cestovateľov a moreplavcov, najmä najznámejší a najobľúbenejší z nich ostrov Tahiti. Okrem zaujímavých plodín objavili moreplavci v Polynézii chlebovník, ktorý chceli západoindickí plantážnici v Karibskom mori zaviesť aj na svojich plantážach, aby tou lacnou a ľahko dorábateľnou plodinou živili černošských otrokov. Za týmto účelom vyslal anglický kráľ do Polynézie loď Bounty pod velením kapitána Bligha, ktorý po dlhšom pobyte na Tahiti zhromaždil potrebný počet chlebovníkových sadeníc. Na spiatočnej ceste sa však posádka, vedená prvým dôstojníkom Fletcherom Christianom vzbúrila, kapitána s jeho vernými vysadila do záchranného člna a vzbúrenci sa vrátili do Polynézie. Nasledujú kapitoly o dobrodružnej ceste kapitána a jeho ľudí na záchrannom člne do Anglicka, o putovaní vzbúrencov po Polynézii... 65-090-65
Markézy objavili Španieli v 16. storočí a svoj objav utajili tak dokonale, že na nich takmer sami zabudli. Zato Markézania nezabudli na krvavé metódy pri zaberaní ostrovov. V 18. storočí boli ostrovy vlastne znovu objavené a domorodci sa znovu dostali do styku s civilizáciou, tentokrát vo forme misionárov, alkoholu a pohlavných chorôb. Civilizácia im nepriniesla šťastie ani spokojnosť, skôr ich fyzicky zničila. Markézy sú dodnes "zabudnutými ostrovmi" a tým cennejší je Danielssonov cestopis, prinášajúci zaujímavé a zároveň ojedinelé informácie z tohto strateného kúta sveta.
Známy švédsky cestovateľ sa v tomto cestopise znovu vracia na ostrov Raroiu, pri ktorom kedysi s ostatnými účastníkmi Heyerdahlovej výpravy na plti Kon-Tiki stroskotal; prežíva tu celý rok so svojou ženou a študuje život domorodých obyvateľov.