Adolfo García Ortega Poradie kníh (chronologicky)

Ardlo Buret bol celý život terčom posmechu pre nešťastne zvolené meno. Zákerná prešmyčka totiž umožňuje spraviť z jeho mena hanlivú nadávku. Pre nechcenú pozornosť Ardlo túži už len splynúť s davom a v tridsiatich šiestich rokoch sa mu to konečne darí. Pracuje ako operátor supermoderného stroja na šrotovanie kníh. Každé ráno cestuje do práce vlakom a cestujúcim číta stránky z kníh, ktoré zachránil pred zničením. Nerobí to pre ľudí, predčítavaním vyslobodzuje slová z ukoristených stránok kníh, aby tak zavŕšil ich krutý osud. Nie je jediný, kto slovám prejavuje úctu. Vrátnik z tejto skazonosnej továrne recituje verše klasikov i vlastné a umravňuje nimi nespratníkov. Toaletárka na verejných WC Julie píše texty, ktoré povznášajú i zabávajú, ale zároveň si bez ľútosti podávajú všadeprítomnú hrubosť, hlúposť a ľahostajnosť. Čitateľ z vlaku o 6.27 je moderná rozprávka, ako knihu nazvali médiá. Je o neviditeľných ľuďoch a priam hýri tragickými aj romantickými, humornými aj tvrdými kritickými tónmi, ale najmä ľudskosťou. Bezvýznamní románoví hrdinovia v sebe nosia príznaky našej doby, svojou existenciou však dokazujú, že ľudskosť je možná aj v podmienkach manipulácie a tvrdého konzumu.

Siguiendo el camino iniciado con obras como Madrid 360o y Barcelona 360o, este libro propone una visión diferente de la Comunidad de Castilla y León. A través de un reportaje fotográfico que combina fotos en formatos usuales con desplegables panorámicos, algunos de ellos a cuatro páginas, podemos admirar la belleza de calles, plazas, paseos, etc... de las principales poblaciones de esta Comunidad.

Mi chiamo Hurbinek. Sono nato ad Auschwitz il 5 marzo 1942 e sono morto il 3 marzo 1945. Questa è la mia storia. Nessuno sa se sono russo, polacco o ungherese. Nessuno si ricorda della mia mamma, rinchiusa in una baracca destinata alla camera a gas per la sola colpa di essere ebrea. Sono stato chiamato Hurbinek da un operaio quindicenne che si è preso cura di me fino alla mia morte. Ho le gambe atrofizzate, forse perché mi hanno slogato le anche quando mi hanno buttato nella neve sperando che morissi, o forse perché sono stato vittima degli assurdi esperimenti del dottor Mengele, l'Angelo della Morte che si divertiva a torturare noi piccoli deportati in nome del suo folle sogno di gloria.

Granada. 2002. Diputación Granada. 20x13. 123p.