Gianfranco Calligarich Knihy

Večer čo večer berie starnúci spisovateľ svojich dvoch psíkov na prechádzku po jednej z rímskych ulíc. S poslednými vernými spoločníkmi, ktorí nechcú viac než kúsok nesoleného chleba, spomína na svoj príchod do mesta, prvé zamestnanie a dievča, do ktorého sa zamiloval, na kaviarne na námestí Popolo, kolegov-alkoholikov a pestrofarebnú bohému, ale aj na rozlúčky s blízkymi, ktorých mu vždy pripomenie rieka osudovo plynúca nocou. Gianfranco Calligarich sa v najnovšej knihe vracia do uličiek Ríma presne po päťdesiatich rokoch od svojho debutu Posledné leto v meste, aby nás neobyčajným jazykom presvedčil o tom, že nielen pre jeho literárne postavy, ale aj pre neho samotného je toto mesto osudové.

Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi barmi a príbytkami bohatších priateľov, bez ktorých by asi umrel od hladu. Keď v deň svojich tridsiatych narodenín stretne zvodnú Ariannu, svet sa mu obráti hore nohami. Celú noc jazdia ospalým Rímom, popíjajú, raňajkujú a zase popíjajú. Netrvá to však dlho a osudová kráska sa mu začne pred očami strácať v záhyboch milovaného mesta, ktoré s každým ránom páli spomienky na včerajší večer. Posledné leto v meste medzi prvými objavila talianska spisovateľka Natalia Ginzburg. Román spisovateľa a scenáristu Gianfranca Calligaricha prvýkrát vyšiel už v roku 1973, ale až po takmer päťdesiatich rokoch sa z neho stala literárna senzácia, ktorú čitatelia a čitateľky na celom svete zaraďujú medzi klasiky ako Veľký Gatsby alebo Kto chytá v žite. Doslov k aktuálnemu vydaniu knihy napísal André Aciman

In Gianfranco Calligarichs neuem Roman blickt ein pensionierter Präsident der Geographischen Gesellschaft 1933 aus seiner Villa in Rom auf sein Leben und das des Afrikaforschers Vittorio Bottego. Mit melancholischem Ton und beißender Ironie thematisiert der Autor die Gier nach Reichtum und die Gefahren von Macht.

«Chiamatemi Casablanca». Si presenta così il narratore di questo romanzo, un uomo che ha visto di tutto e non ha paura di raccontarlo in maniera paradossale ed esilarante. Costretto a chiudere il suo cineclub in un paesino lungo il Po, si getta con gli amici di sempre in un'impresa folle: rapire Short Horn, celebre toro da monta, per poi chiedere un riscatto. Combinato un autentico disastro, i quattro ripiegano su un altro progetto: fuggire a Roma e aprire un teatro off dentro una famosa fontana del Seicento. Tra primedonne isteriche e arriviste, feste favolose offerte da un miliardario malinconico e pasti in una pizzeria chiamata l'Obitorio, struggenti pene d'amore e una cronica penuria di denaro scorre il ritratto di un'epoca felice e assurda in cui tutto sembrava possibile, salvo andare regolarmente storto alla fine.