Svet pozná Gilgameša už vyše sto rokov. Ale ani jedna postava svetovej literatúry sa nemenila, neprehodnocovala a nerozširovala tak ako on. Gilgameš sa stával - z historického pohľadu - starším, a tým v úlohe hrdinu čoraz mladším. Dnes je, to možno povedať bez zveličovania, ústrednou postavousumerskej literatúry, jediným ďaleko za hranice Sumeru pôsobiacim zjavom onej ranej epochy; jeho mnohoraké vyžarovanie už na začiatku nášho storočia podnietilo Paula Jensena napísať obrovské dvojzväzkové dielo Epos o Gilgamešovi v svetovej literatúre. Popri historicky pôsobiacom krátkom epose Gilgameš a Agga z Kiša je nemálo nálezov sumerských tabuliek - fragmentárnych predchodcov neskoršieho babylonského eposu o Gilgamešovi. Ako v prípade nemeckej Piesne o Nibelungoch vznikla asi aj tu z celej hŕby pôvodne nesúvisiacich povestí básnická skladba, ktorá za svoj význam vďačí šťastnému stretnutiu nadpriemerného básnika s veľkým sujetom. Kým pri Piesni o Nibelungoch ešte stále pátrame po jej pôvodcovi, ktorý z rozličných častí geniálne utvoril celok, jedného tvorcu epickej skladby o Gilgamešovi, hoci je o celé tisícročia staršia, predsa len poznáme: volal sa Sinlege Unnini. Pochádzal z veľkej pisárskej rodiny v Uruku a pripisuje sa mu zásluha, že z jazykovo veľmi odlišných básní vytvoril svetoznáme dielo na dvanástich tabuľkách, ktoré sa stalo prvým dokumentom hrdinských činov a ľudského priateľstva.
