Jerome David Salinger Poradie kníh (chronologicky)

Книжка, що стала культовою для багатьох поколінь. Письменник-класик, письменник-загадка, який на вершині популярності повідомив, що покидає літературу і буде жити в американській провінції, якнайдалі від спокус великого міста. Роман Селінджера «Ловець у житі» став переломною віхою в історії світової літератури. Назва книжки та ім`я головного героя Холдена Колфілда зробилося кодовим для багатьох поколінь молодих бунтарів — від бітників та хіпі до представників сучасних радикальних молодіжних рухів.

A young and ambitious writer named Jerome David Salinger aimed high early in his career, yearning to publish in The New Yorker, which he viewed as the pinnacle of American literature. However, it took several years and the duration of a world war before he achieved this goal. The New Yorker, known for its selective tastes, was not ready for Salinger's brash style and cynical worldview. Instead, other magazines recognized his talent during a tumultuous time. Story magazine was the first to publish Salinger’s work, featuring “The Young Folks” in 1940. This story offers a glimpse into New York’s cocktail society, showcasing a conversation between two young people that is largely meaningless. His next story, “Go See Eddie,” appeared in The University of Kansas City Review, depicting a tense encounter where a male character pressures a young woman to meet Eddie, notable for its omitted backstory—a technique reminiscent of Hemingway. Later, as Salinger neared the end of his wartime experience, “Once A Week Won’t Kill You” was published in Story magazine. This story, about a soldier informing his aunt of his deployment, can be interpreted as a metaphor for preparing loved ones for potential loss. Devault-Graves Digital Editions proudly presents this anthology by one of America’s most innovative authors.

Dieser Band in deutscher Sprache ermöglicht einen leichten Einstieg in die Lektüre und vertieft das Verständnis des Werkes. Er bietet somit eine optimale Vorbereitung auf Unterricht und Klausuren. Mit Hintergrundinformationen zu Autor und Werk, einer ausführlichen Inhaltsangabe und einer systematischen Interpretation des Textes unter folgenden Gesichtspunkten: Aufbau und Textstruktur; Wichtige Personen; Themen, Motive und Symbole; Erzähltechnik; Sprache und Stil; Interpretation von Schlüsselstellen.

Leichtverständliche englischsprachige Interpretationshilfe mit Angaben zu Inhalt, Handlungsaufbau und sprachlichen Mitteln sowie Erläuterungen zu Leben und Werk des Schriftstellers (Jg. 1919).

Содерж.: Над пропастью во ржи : роман ; повести: Выше стропила, плотники ; Симор: Введение ; Фрэнни ; Зуи ; рассказы: Хорошо ловится рыбка-бананка ; Лапа-растяпа ; Перед самой войной с эскимосами ; Человек, который смеялся ; В лодке, и др.

This title has a new ISBN which should be used for ordering purposes.

Novela autora proslulého zejména jedním z nejvýznamnějších děl americké literatury XX. století – generačním románem Kdo chytá v žitě – vypovídá o touze po nalezení smyslu života. Podle autora je „amatérským filmem“ citlivě zobrazujícím něžné vztahy matky a dvou nejmladších dětí rodiny Glassových; skutečně jde o vynikající rozbor rodinných vztahů. Dvacetiletá studentka anglistiky Franny si z pokoje mrtvého bratra vypůjčí knihu Poutníkova cesta vyprávějící o ruském venkovanovi, který se naučil zvláštní metodu neustálého modlení. Poté upadá do deprese, prodělá nervové zhroucení a její blízcí se jí snaží pomoci. Obsahem knihy jsou v podstatě tři velké rozhovory – mezi Franny a jejím chlapcem Lanem, mezi jejím bratrem Zooeym a matkou Bessie a konečně mezi Franny a Zooeym. Zooey, úspěšný herec, se jí snaží pomoci svými úvahami o víře v Boha a smyslu poctivé práce, zatímco maminka se snaží posílit Frannino tělo vydatnou slepičí polévkou. Nevšední knížka, která chytne u srdce.

Krehká próza autora slávnych románov o vzťahu k sebe i k druhým aj o miere odcudzenia v rodine. Jemný portrét záhadných súrodencov Glassovcov.

Kniha obsahuje dve krátke prózy, ktoré pôvodne vyšli samostatne v časopise The New Yorker – poviedku Franny (1955) a novelu Zooey (1957). Dej oboch próz sa odohráva v 50. rokoch minulého storočia. Súrodenci Franny a Zooey sú najmladšími členmi fiktívnej rodiny Glassovcov, ktorá vystupuje vo viacerých Salingerových krátkych prózach. Poviedka Franny zachytáva rozhovor pôvabnej, nespútanej študentky Franny s jej intelektuálskym priateľom Laneom. Na prvý pohľad tvoria títo dvaja mladí ľudia dokonalý pár, no keď sa pokúsia otvorene porozprávať o veciach, na ktorých im záleží, vyplávajú na povrch ich skutočné pocity. V novele Zooey sa stávame svedkami rozhovoru medzi Zooeym a matkou Bessie a medzi Franny a Zooeym. Franny už nejaký čas prežíva citový zmätok a existenciálnu krízu. Po príchode domov sa nervovo zrúti a jej blízki sa jej pokúšajú pomôcť. Zatiaľ čo matka sa snaží posilniť jej telo výdatnou slepačou polievkou, starší brat Zooey, bývalé geniálne dieťa, z ktorého sa stal samotár a mizantrop, ale aj úspešný herec, sa jej usiluje poskytnúť útechu a bratskú radu. Ich vášnivý, miestami až zraňujúco otvorený rozhovor je popretkávaný úvahami protagonistov o viere v Boha a zmysle poctivej práce, o odvahe a zodpovednosti, ale aj o dôležitosti rodinných pút.

Reedícia jedného z najvýznamnejších diel americkej literatúry 20. storočia zobrazuje príbeh trojdňového blúdenia Holdena Caulfielda, jeho mravnú čistotu a neutíchajúcu silu v boji proti meštiactvu. Pôvabý príbeh z amerického študentského prostredia o neúspešnom študentovi a jeho rodičoch, pedagógoch, prvých láskach, o mladých ľuďoch, napísaný sviežim tínedžerským slangom.

Tieto poviedky po prvýkrát vyšli knižne v roku 1953. Napriek tomu svojou nadčasovosťou, brilantnosťou, zdanlivou dejovou prostotou, v ktorej je dokonale ukrytá psychika a myslenie postáv, zostávajú tým najlepším vo svetovej literatúre. Ľahkosť a prirodzenosť, s akou Salinger vykresľuje charaktery svojich postáv spôsobuje, že hoci nie všetkému rozumiete, hlboko ich chápete. A to aj postavy, čo sa rozhodli pre samovraždu alebo sa nevedia spamätať z hrôz vojny. Hoci to nie sú príbehy veselé, detský údiv a priamosť ich otázok dáva často nezmyselnému ľudskému údelu jasnú pečať nádeje a poviedkam autentickú živosť a humor.