Peter Dinuš Knihy

Príspevok k politickému diskurzu na Slovensku po roku 1989. Obsahom predkladanej práce, je otázka vývoja slovenskej spoločnosti po novembri 1989. Uvedený dátum sa pre naše novodobé dejiny stal prelomovým z dôvodu, že v Československu došlo k zásadnej zmene usporiadania spoločenských vzťahov. Táto zmena sa v oficiálnom diskurze označuje za revolúciu, ktorá zvrhla totalitný komunistický režim a nastolila všeobecnú slobodu a demokraciu. Pre spoločenské vedy priniesla námet na skúmanie problematiky spoločenskej „tranzície‟, „transformácie‟, „integrácie‟, „europeizácie‟ a pod. Osobitné miesto medzi ponovembrovými spoločenskými vedami získala politológia so smerom bádania známym ako „tranzitológia‟. Jej prístupy a závery sa stali smerodajnými pre oficiálnu reflexiu spoločenskej zmeny. Filozoficky vychádzajú z idealizmu, metodologicky z modelovania, ku ktorému náleží aj všeobecne rozšírený a akceptovaný koncept totalitarizmu. Ideologický charakter tohto konceptu, ktorý sa dostal aj do antikomunistickej legislatívy, je nesporný. Jeho vedecká neúnosnosť sa stala jedným z dôvodov, prečo k otázkam spoločenskej zmeny a následného vývoja pristupujeme v našej práci z diametrálne odlišného metodologického hľadiska. Týmto hľadiskom je historický materializmus.

Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia vyšiel vo viacerých vydaniach dokument výskumného tímu pod vedením akademika Radovana Richtu Civilizace na rozcestí. Kríza industrializmu s dôrazom na ťažký priemysel sa vtedy prejavila v nastupujúcej novej (tretej) technologickej revolúcii na Západe a s kumulatívnym oneskorovaním na Východe po úspešnej „socialistickej industrializácii“. Výrazné zmeny v technike a technológii vrátane sociálnych dôsledkov boli pomenované ako „postindustriálna spoločnosť“ (USA), resp. „vedecko-technická revolúcia“ (ZSSR). Zásadnú otázku priemyselnej civilizácie, ktorá je rovnako naliehavá a kontroverzná v súčasnosti ako pred polstoročím, predstavuje otázka spôsobu ekonomického rastu. Civilizácie (nielen západná, dnes používame plurál) sú v kríze, ohlasuje sa štvrtá technologická revolúcia, ktorá ruší minulé ekonomické a sociálne istoty. Snahou autorského kolektívu bolo v medziach možností načrtnúť možné odpovede – ukazovatele smeru v rámci aktuálnej civilizačnej križovatky.

V roku 2011 vydal Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied zborník statí s názvom Svet v bode obratu. Systémové alternatívy kapitalizmu (koncepcie, stratégie, utópie). Mal ambíciu prispieť do kritického diskurzu o kapitalizme z pohľadu novej výzvy pre tento svetový civilizačný systém. Dnes sa k tomuto diskurzu pod rovnakým názvom autori vracajú znovu. Vracajú sa k nemu bez toho, aby sa zameriavali na rôzne socialistické alternatívy, ktoré do veľkej miery tvorili obsah spomenutého zborníka. Cieľom predkladanej kolektívnej práce Svet v bode obratu s podtitulom O protirečivosti vývoja civilizácie v 20. a na začiatku 21. storočia je identifikovať vybrané symptómy napätia, kríz a konfliktov,

Pětadvacetileté výročí od událostí roku 1989 přináší příležitost znovu reflektovat pojmy revoluce a transformace. Kniha přibližuje téma postupných i rychlých, zásadních i povrchních, dramatických i plynulých sociálních změn v posledním období a ukazuje možné budoucí (transformační a revoluční) vývojové trajektorie. Obsahuje transdisciplinární rozbory na pomezí filosofie, politologie, sociologie, globálních a kulturních studií.

Téma vyrovnávanie sa s "komunistickou" minulosťou je v súčasnom verejnom, politickom i akademickom priestore určite významná. V rozhodujúcej miere tu však absentuje fakt, ktorý pri posudzovaní predkladanej práce Silvia Miháliková definovala vetou "v súčasnosti sa takmer všade kriticky diskutuje o vlastnej minulosti...". O minulosti tzv. komunistického režimu sa u nás kriticky nediskutuje, táto minulosť sa paušálne odsudzuje. To je dôvod, prečo sa práca nezameriava na problematiku rôznych prístupov k štúdiu histórie ani na rozdielne interpretácie historických období. Nie je súčasťou takéhoto diskurzu. Jej obsahom je kriticko-analytické vymedzenie a zhodnotenie oficiálnej, legistatívne sankcionovanej podoby vyrovnávania sa s "komunistickou" minulosťou.

Tieň krízy sa tiahne celým dvadsiatym storočím, všeobecná civilizačná kríza sa začala na jeho konci a poznamenáva prechod do nového milénia. Jedna civilizácia - priemyselná - zaniká, lebo sa, rovnako ako veľké civilizácie v minulosti, stala neudržateľnou. Nastupuje nová civilizácia, založená na nemateriálnych znalostiach ako zdroji bohatstva. Kríza nie je krízou parciálnou, ale systémovou. Problém, ktorý by sme do polovice dvadsiateho prvého storočia mali vyriešiť, je prechod k civilizácii s udržateľnými parametrami. Reakcia na tlak budúcnosti má vždy dve navzájom sa vylučujúce alternatívy: na jednej strane snaha zachovať existujúci stav, na druhej strane tendencia zmeniť ho. Ako Walter Benjamin, parafrázujúc Marxa, poznamenal, revolúcie nie sú lokomotívami svetových dejín, ale možno sú revolúcie záchrannými brzdami, po ktorých siahne ľudstvo vezúce sa v tomto vlaku.

Predkladaná brožúra sa skladá z dvoch kapitlo. Obsahom prvej je náčrt výkladu historického vývoja novovekej slovenskej spoločnosti, jeho základných kaptilo a charakteru našej národnej osobitosti. Hlavným problémom druhej kapitoly je otázka základných zásad, ktoré vyjadruhú ideu slovenského národno-politického vývoja.

Predkladaný zborník sa venuje problematike ekonomickej demokracie. Diskusie o ekonomickej demokracii ako alternatíve k existujúcemu kapitalizmu sa u nás začali rozvíjať po vydaní prekladu knihy jej najvýznamnejšieho teoretika, amerického autora D. Schweickarta. S cieľom vypracovať program ekonomicky efektívnej a eticky vyhovujúcej formy socializmu, ktorý by mohol byť aplikovateľný do ekonomickej demokracie (zamestnanecká samospráva, spoločenská kontrola nad investíciami a férový trh).

Kolektívna monografia sa dotýka problému rozpornosti v hodnotení Marxovho teoretického odkazu. Diskutujú sa nielen otázky, či tento odkaz stratil alebo nestratil svoju platnosť a aktuálnosť, ale aj problémy s interpretáciou Marxovho diela - počnúc Friedrichom Engelsom a končiac postmarxistickými autormi. Marxova teória je významným prínosom nielen k metodológii sociálnych a humanitných vied, ale tiež pre analýzu súčasnej krízy globálneho kapitalizmu. Pokiaľ sa ukáže pravdivým, že nové technológie už nemusia byť schopné vytvárať v požadovanom objeme nové pracovné miesta ako predpoklad rozšírenej spotreby a udržania výroby, marxizmus môže byť vťahovaný do hry stále významnejším spôsobom, a to nielen ako alternatívna teória, ale aj ako politická ideológia.

Kolektívna monografia je výstupom riešenia úlohy vedeckého projektu VEGA Ústavu politických vied SAV. Jeho význam spočíva v pokuse vrátiť Karola Marxa a jeho vedecké koncepcie do vedeckých diskusií a zbaviť ho apriórneho vnímania a odmietania ako ideológie. V úvodnej časti editor Peter Dinuš hovorí: „Vyvažovať často jednostranné reflexie v rámci skutočnej snahy o pluralitu teoretických výkladov a hodnotení.“