Miroslav Londák Poradie kníh

Publikácia je piatym zväzkom dlhodobého projektu Historického ústavu SAV – Dejiny Slovenska v 20. storočí. Publikácia je rozdelená na dve relevantné časti – prvá, s názvom Obmedzená demokracia (1945 - 1948), sa zaoberá prvým povojnovým obdobím. Československo sa po skončení 2. svetovej vojny ocitlo vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo malo determinujúci vplyv i na vývoj slovenskej spoločnosti. Druhá časť publikácie (s názvom Od februára 1948 do konca 50. rokov) mapuje obdobie, ktoré sa začalo štátnym prevratom v roku 1948 a nastolením monopolu moci komunistickej strany. Československo sa stalo pevnou súčasťou sovietskeho mocenského bloku a stalo sa jeho integrálnou súčasťou v konfrontácii medzi Východom a Západom. V priebehu niekoľkých mesiacov po prevrate sa vytvoril komunistický totalitný systém – v ňom síce existoval Národný front ako politická inštitúcia, no stal sa len fasádou na zakrytie fungovania komunistickej diktatúry.

Publikácia, ktorá sa dostáva k čitateľovi, je výsledkom dlhoročnej práce PhDr. Miroslava Londáka, DrSc. Autor sa v nej zaoberá hospodárskym vývojom v období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny, pričom sa neustále venuje i politickým súvislostiam vývoja spoločného československého štátu. Vychádza nielen z oficiálnych štatistických dát, no relevantným prameňom sú i dokumenty deponované v slovenských i českých archívoch. Publikácia približuje aj osudy významných slovenských ekonómov 60. rokov 20. storočia a glosuje činnosť A. Dubčeka.

Publikácia vznikla pri príležitosti 50. výročia česko-slovenskej jari roka 1968. Slovenskí a českí autori, tiež odborníci z viacerých významných zahraničných vedeckých a univerzitných pracovísk od Paríža až po Moskvu, sa v nej zamýšľajú nad týmto významným medzníkom našich dejín -s odstupom desaťročí reflektujú udalosti, ktoré mali politický a historický vplyv nielen na Československo, ale aj na satelity Sovietskeho zväzu a aj jeho vlastnú budúcnosť. Signalizovali nielen začiatok konca komunistickej éry, ale mali konotácie aj na európsku politickú budúcnosť. Dielo vyšlo v spolupráci s Historickým ústavom SAV.

Na publikácii sa podieľalo takmer 20 špičkových slovenských a českých historikov. Pripravili v nej nový unikátny pohľad na tohto populárneho politika. Okrem viacerých nových, doteraz neznámych faktov z Dubčekovho života, prináša kniha vyvážený text, v ktorom sa autorom podarilo odstrániť nánosy historických legiend a mýtov. Podľa predstaviteľov SAV kniha má objektívny pohľad na niekdajšieho bývalého prvého tajomníka ÚV KSČ. Autori v nej objasňujú dôvody Dubčekovho konania v kontexte vtedajšieho historického vývoja v rokoch 1968–1969. Vrcholného predstaviteľa Pražskej jari nevelebia ani nediskvalifikujú – ukazujú ho takého, aký bol, v historickom kontexte.

Príbeh šikovej ekonomickej reformy sa stal procesom, ktorý zasiahol hádam všetky súčasti spoločenského vývoja v Československu 60. rokov 20. storočia - mal dosahy nielen na vývoj hospodárstva, no i na sféru politickú, sociálnu a to dokonca i na riešenie slovensko-českého vzťahu. Otázka rozvíjania a realizovania Šikovej ekonomickej reformy bola na programe dňa i v prelomovom roku 1968, hlavne po tom, ako sa v priebehu roka 1967 ukázalo, že budúcnosť reformy je priamo spojená s demokratizáciou či s podstatnými zmenami celého politického systému spoločnosti.

Cieľom publikácie je syntetizujúci pohľad na diskontinuitné obdobie rokov 1968 - 1971 na Slovensku, v československých súvislostiach, obdobie, ktoré rozhodlo o tom, aký bude vývoj v ďalších dvoch desaťročiach našich dejín.

Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov. Hľadá odpovede na viaceré otázky: Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách? Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie? Čo prežíval od mladosti? Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania? Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch? Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou? V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

V najnovšej publikácii, na pozadí snáh o ekonomické reformy, s ktorými sa komunistický režim v Československu prichádzal v 50. a 60. rokoch 20. storočia, autor prináša príbeh slovenskej ekonomiky, ktorý nebol ani zďaleka taký optimálny, za aký ho režim s obľubou vyhlasoval.

Rok 1968 je významným medzníkom nielen v slovenských a českých povojnových dejinách, ale i vo vývoji totalitného komunistického systému ako celku. Výsledkom úsilia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktoré spájame s rokom 1968, je konštatovanie o nereformovateľnosti tohto systému. Aj keď bola okupácia Československa z vojenského hľadiska pre Moskvu úspešnou akciou, v skutočnosti sa ňou začína pád komunizmu v strednej a východnej Európe. Kolektívna monografia v troch tematických celkoch prináša štúdie 32 domácich i zahraničných historikov a spoločenských vedcov: reflektuje Československo a Slovensko v roku 1968 v dimenziách socializmus, politika a ekonomika, hodnotí rok 1968 v medzinárodnom kontexte a napokon analyzuje spoločnosť a kultúru Slovenska v roku 1968.

Cyklus prednášok v Slovenskom inštitúte v Prahe.