Marián krčík Knihy

V publikácii Testament grófa Pálffyho autor vťahuje čitateľa do spoločnosti pre mnohých záhadného či aspoň rozporuplného, vychvaľovaného aj zatracovaného grófa, posledného majiteľa Bojnického zámku. Práve píše svoj druhý testament – ten, ktorý rozháda dedičov slávnych rodín a zamestná súdy na dlhé roky. Pri nadchádzajúcej storočnici úmrtia grófa Jána Pálfiho (1908) a storočnici od napísania jeho povestného testamentu (1907), ktorý bol predmetom mnohých špekulácií, analýz a dedičských sporov, prichádza autor, dôverný znalec pálfiovskej problematiky, s bohato ilustrovaným projektom literatúry faktu, v ktorom otázku osobnosti, života a záhadného testamentu Jána Pálfiho zasadzuje do širšieho rámca dejín Pálfiovcov na Slovensku. Posledné mesiace Pálfiho života a rôznorodé vplyvy, ktoré sa odrážajú v jeho obsiahlom testamente, približuje s čiastočným využitím fikcie.

Prvá z dvojice samostatných kníh prináša zaujímavo opísané nevšedné dramatické skutočné udalosti, situácie a príbehy, do ktorých autor vniesol vlastný pohľad s poukázaním na to, čo všetko sa pod zemou, na zemi a nad zemou môže stať, zažiť, prežiť i neprežiť. Kniha obsahuje množstvo zaujímavých faktov, geografických reálií, technických riešení, ale aj životných skúseností, múdrostí a veľa ľudského citu. Autor v nej využil svoje štylistické zručnosti a skvelý pozorovací talent. Jednotlivé príbehy svojou vnútornou štruktúrou a fabuláciou oscilujú medzi populárno-náučnou literatúrou, beletriou a cestopisom. Pozoruhodné sú aj filozoficky vtipne štylizované závery príbehov vo forme poučenia z nich.

Životný príbeh mladej veterinálnej lekárky sa dramaticky zauzluje v momente ,keď v zabitom zvierati na sanitnom bitúnku diagnostikuje nebezpečnú sneť slezinovú - antrax ....

Kniha patrí do série literatúry faktu. Opisuje podobne ako kniha Antrax Mariána Krčíka, dramatický, 30 rokov starý príbeh mladej veterinárky, zhodou okolností vlastnej manželky Paulínky, ktorá na sanitnom bitúnku v Handlovej diagnostikovala v mŕtvom zvierati nebezpečnú sneť slezinovú, známu ako antrax. Vtedajšia vrchnosť sa snažila prípad ututlať, hoci ide o takzvanú antropozoonózu, teda smrteľne nebezpečnú chorobu, prenosnú mikróbom bacillusom antracis aj na človeka. Plasticky vykresľuje morálnu zodpovednosť veterinárky, pretože nevedomou manipuláciou so zvieraťom, napríklad aj jeho kožou alebo mäsom hrozilo nakazenie mnohých ľudí. Vďaka opatreniam, ktoré vtedy so spolupracovníkmi urobila, ochorel iba jediný človek, ktorý sa z včas zachytenej choroby vyliečil.

Kniha hovorí nielen o banskom výbuchu v Handlovej, no je beletrizovaným dokumentom faktu, ktorý zobrazuje 101 najtragickejších banských výbuchov, ktoré otriasli civilizovaným svetom. V knihe sú analyzované aj ich príčiny a následky.

V knihe je cez výpoveď matky opísaný život mimoriadne inteligentného, talentovaného, rozporov plného počítačového odborníka a podnikateľa Petra Uhera z Prievidze, ktorý odišiel po maturite hľadať šťastie a uplatnenie do Kladna a neskôr do Prahy. Ešte na gymnáziu sa o neho začala zaujímať ŠTB. Pokračovalo to aj počas jeho aktívnej činnosti v Charte 77. Po neúspešnom obchode s počítačmi, po prvom podozrení, že ide po ňom aj vymáhačská mafia ušiel do Rakúska, odtiaľ do Peru, Chile a nakoniec sa ukryl na Tahiti, kde žil v nádhernej prírode. Žil ako pustovník ilegálne, v stane, neskôr v chatrči 17 rokov, pričom spôsob a miesto pobytu nikomu, ani rodičom neprezradil. Pol roka po Petrovej smrti vycestoval na Tahiti jeho brat Ivan hľadať hrob svojho brata a stopy života. Zistil, že študoval ako samouk pri olejovej lampe, venoval sa výskumu izolačných materiálov. Zostáva záhadou pravá príčina jeho náhleho tragického rozhodnutia dobrovoľného ukončenia života vo veku 41 rokov.