Jana Marcelliová Benková Knihy

Maktub nie je kniha rád, ale výmena skúseností. Väčšina textov pramení z ponaučení, ktoré Paulo Coelho dostal od svojho majstra počas jedenástich rokov. Iné vychádzajú z príbehov priateľov i neznámych ľudí, ktorí mu tým či oným spôsobom zanechali nezabudnuteľný odkaz. Nájdeme tu aj úryvky z kníh, ktoré prečítal, a príbehy patriace k duchovnému dedičstvu ľudstva. Autorovým zámerom bolo zostaviť prehľad univerzálne platnej múdrosti a vyzdvihnúť spoločný prvok všetkých príbehov – hľadanie šťastia. Hoci sa túžba po šťastí spomína v rozmanitých kontextoch, ľahko dospejeme k záveru, že bez ohľadu na miesto či dobu sa vždy vychádza z rovnakých základov – z lásky, pokory, zo súdržnosti a z odriekania. Maktub dáva čitateľom príležitosť zamyslieť sa a znovu nájsť samých seba.

Paulo Coelho so sebe vlastným majstrovstvom vytvoril portrét o fascinujúcom a tajomnom živote jednej z najžiadanejších žien svojich čias, ktorá sa do histórie zapísala pod menom Mata Hari. Vznikol tak fiktívny príbeh o osudovej, silnej a rozporuplnej žene, ktorá by si asi nikdy nepomyslela, že sa raz zmení na legendu. Táto exotická tanečnica, ktorá šokovala a bavila publikum, sa čoskoro stala dôverníčkou a milenkou najbohatších a najvplyvnejších mužov svojich čias. Vzdialená Jáva, búrlivý secesný Paríž a Berlín v časoch 1. svetovej vojny sú miesta, kde si táto neskrotná žena bránila svoje sny o slobode a nezávislosti navzdory spoločenským predsudkom, hoci za to nakoniec draho zaplatila... Autor na základe mnohých nepublikovaných dokumentov zrekonštruoval biografiu slávnej špiónky prostredníctvom fiktívnych listov, ktoré napísala svojmu právnikovi z parížskeho väzenia Saint-Lazare a zanechala svojej dcére. Chcela, aby jej jediná dedička spoznala pravdu a pochopila dôvody, prečo sa rozhodla viesť intenzívny život plný dobrodružstva, lásky a intríg.

José Viriato sa každý deň nadránom vydáva na obchôdzku kontajnerov. Nechodí do práce, živí sa obnovovaním a predajom vecí, čo iní odhodia. Žije sám so svojimi dvoma psami, po traumách prežitých v detstve nestojí o ľudskú spoločnosť. Pre susedov je čudák a zberač odpadkov, ktorého radi ohovárajú za chrbtom. Zo samoty ho vytrhne až nečakané priateľstvo s rovnako osamelou susedou. Isabela Figueiredo sa v románe Pes uprostred cesty usiluje rúcať predsudky voči tým, ktorí sú niečím iní a nezapadajú do našej predstavy o tom, čo je „normálne“ a „správne“. Do popredia sa dostáva veľmi aktuálna téma samoty uprostred ruchu veľkomesta a „neviditeľní“ ľudia, ktorých denne stretávame na uliciach, ale prehliadame ich, či dokonca odsudzujeme, pretože nežijú tak, ako od nich očakáva majoritná spoločnosť.