Dušan Šimko Knihy

V cestopisnej novele Japonský diván autor ztvárňuje svoje skúsenosti zo svojich dvoch vedeckých pobytov v Japonsku. Kniha obsahuje dve príbehové roviny: esejistickú a naratívnu. Mozaikové rozprávanie, ktoré je vlastne špecifickým druhom koláže, predstavuje zbierku cestopisných úvah, impresií a postrehov. Je to pitoreskný román, ktorý svojou čtivostí, autorovou schopnosťou reflexie a sebareflexie, pozorovacím talentom a skutočnou znalosťou japonskej histórie predčí mnohé sprievodcovské publikácie a bežné cestopisné dielo. Skutočne poučí aj pobaví a čitateľa zcela pohltí. Autor sa taktiež na úskalí vzťahu Európana a Japonky pokúša nastoliť tému ľudského zlyhania.

Kniha vo Švajčiarsku žijúceho slovenského spisovateľa Dušana Šimka prináša šesť príbehov odohrávajúcich sa v rôznych historických obdobiach na rôznych miestach Európy. Jej postavy sa pohybujú rovnako suverénne po Zürichu, Bazileji, Viedni alebo Novom Sade, ako obývajú Prahu či Košice. A hoci postavy a dobové kulisy sa menia, niečo zostáva: Vždy, aspoň na pozadí, je tu niekto, kto sleduje, snorí, hlási či udáva. Šesť príbehov knihy Gubbio spája večná téma udavačstva, konfidentstva, kolaborácie a zrady.

Obsahom nového románového projektu slovenského exilového autora je zachytiť deformujúci tlak dobových politických a spoločenských okolností na osobnosť umelca; v knihe porovnáva postoje a správanie známych sochárov v období baroka a v ére vrcholiaceho stalinizmu, pričom zdôrazňuje nadčasovú hodnotu mravných princípov a ideálov. Mladá reštaurátorka Barbora žije v Prahe v čase vrcholiaceho stalinizmu. Cestou do práce míňa stavbu pomníka J.V. Stalinovi na Letnej, ktorého autorom je sochár Otakar Švec (1892-1955). Pamiatkový ústav ju poverí výskumom barokových sôch v Kukse pri Dvore Králové. Geniálny sochár Matyáš Bernard Braun (1684-1738) je autorom celej plejády sôch v sídle čudáckeho grófa Františka Antona Šporka (1662-1738). Sochár dostal za úlohu vytesať monumentálne plastiky do pieskovcových skalísk v Novom lese na Šporkovom panstve. Torzá Braunovych plastík, ničené po viac ako dve storočia vetrom, dažďom a nezáujmom ľudí sú pre Barboru príležitosťou presunúť sa z tiesnivej reality diktatúry do snového sureálneho sveta vrcholiaceho baroka.

Kniha poviedok s názvom Maratón Juana Zabalu je výborom z tvorby slovenského spisovateľa, ktorého romány boli preložené do viacerých európskych jazykov. Poviedky vtipne, múdro a zhovievavo rozprávajú o obyčajných ľuďoch, často kurióznych postavičkách, žijúcich v príznačnej atmosfére východoslovenských Košíc.

Román sa odohráva v Rakúsko-Uhorsku počas osemnásteho storočia a rozpráva príbeh hudobného skladateľa Josepha Haydna a jeho pomocníka, židovského chlapca Izáka Abelese. Izák sa vďaka svojej svedomitosti a pracovitosti dostane na miesto nepostrádateľného pomocníka a stane sa intendantom miestnej opery. Bohužiaľ, je vylúčený zo svojej (židovskej) náboženskej obce. Aj keď je stále jej lojalným členom a snaží sa pomáhať rodine i spoločenstvu, prestáva byť jedným z nich. Román vykresľuje jednotlivé osudy na pozadí veľkých historických zmien, ktoré nasledovali po smrti Márie Terézie a prevzatí moci jej synom Jozefom II.

Kniha zachycuje osudy príslušníkov pracovných jednotiek armády Slovenského štátu v rokoch 1939-1945. Výpovede vtedajších židovských brancov vytvárajú obraz miery poníženia a vykořisťovania, ktorému boli mladí Židia vystavení.

Mladá historička umění Barbora žije v Praze vrcholícího stalinismu, jehož symbolem je dokončovaná stavba monumentálního pomníku na Letné podle návrhu sochaře Otakara Švece (1892–1955). Barbora je jako zaměstnankyně památkové péče pověřena výzkumem zanedbávaných zvětrávajících barokních soch v Kuksu, díla Matyáše Bernarda Brauna (1684–1738) na objednávku podivínského hraběte Františka Antona Šporka (1662–1738). Svět Braunových soch se pro Barboru stává oporou i příležitostí k únikům z tísnivé skutečnosti do snově surreálného světa barokní mystiky. Slovenský autor vzdává příběhem hold Braunovu umění v protikladu k absurdní době totalitního kultu.

Sagenumwoben ist ihr Reichtum. Mit ihren prächtigen Schlössern setzen sie sich Denkmäler, und die Musik des genialen Joseph Haydn wird seine Gönner unsterblich machen. Der Mittelpunkt der Familie Esterházy und die heimliche kulturelle Hauptstadt Europas aber ist ein magischer Ort in den pannonischen Sümpfen: Eszterháza, das ungarische Versailles. Wohl dem, der zu dieser schillernden Welt gehört. Wohl dem, der im Dienste von Nikolaus Fürst Esterházy steht. Eines Tages klopft der junge Jude Isaak Abeles als Bittsteller an die Pforte, und nichts deutet darauf hin, daß dieser Tag sein Leben ändern wird. Am Vorabend der Französischen Revolution feiert der Adel auf Eszterháza rauschende Feste. Die großen Primadonnen ihrer Zeit verzücken auf Haydns Opernbühne die Kavaliere, und die Majestäten und Magnaten geben sich die Ehre. Ein Spiel der Sinne, der Gelüste und Genüsse läuft vor uns ab, und Isaak Abeles und die Sängerin Anna Zannini geraten in den Sog der sich überschlagenden Ereignisse. Das Schicksal von Eszterháza aber entscheidet sich in einer einzigen Novembernacht des Jahres 1779.