Ján Marton Knihy

Láskoslovník je vrecková príručka do sveta prázdnych stratosfér, štyridsať stranová útla knižočka s veršami o láske a to nielen pre zamilovaných.

Ján Marton žije a pôsobí vo Svite. Debutoval zbierkou Život nie je pes, je to suka (2009). Veršami vo svojej druhej zbierke Eskimák na korze (2010) potvrdil, že je obdivovateľom celoživotného diela Charlesa Bukowskeho. Vo svojej tretej zbierke Blues pre masy kladie dôraz na „momentálny pocit“ a „silu podvedomia“. Nadovšetko miluje svoju rodinu, zbožňuje futbal a keď ho stretnete pri malom pive, určite ste si ho s niekým pomýlili. Zo zásady pije iba veľké.

Nultý ston je román o hľadaní ľudskej identity. Je to príbeh o stratách a nikdy nenachádzaných odpovediach na nevypovedané otázky. Je to príbeh o spojitosti s vesmírom a večnom kolobehu ľudských duší, z ktorých každá je dokonalým originálom.

V zbierke Atentát na tmu autor odráža svoje vnútorné pnutie zhmotnených pocitov. Chce vypĺňať a občas aj bezbolestne žiť, keďže je jedným z vás. Stretnúť ho môžete medzi Svitom a Popradom. No radšej ako o poézii sa s ním ale bavte o futbale. Tomu rozumie ďaleko viac. "Verím každému Martonovmu veršu. Viete prečo? Lebo ho poznám aj osobne.“ Hirax

Ján Marton vo svojej druhej zbierke šetrí slovami a o to majú jeho verše bez rýmu väčšiu silu. Je to koncentrát pocitu, beznádeje, úprimnosti... Je to nárek duše, ktorá sa zvíja, plazí, skučí, plače a jediné, čo sa jej podarilo dočiahnuť, je pero. Tak sa ho chytá, stíska ho spotenou dlaňou a ryje s ním do sveta svoje slzy. Nezaujíma ju, aká bude odozva. Potrebuje úľavu, žiada sa jej prežiť, aj keď to v niektorých básňach vyznieva možno opačne. Neverte tomu. Marton sa narodil pre nás všetkých... Keď prežije on, prežije aj ľudstvo.

Tetris. Autor ako dieťa zbožňoval túto hru a rovnako tak do dnešného dňa nemení záľuby. Napísal svoj tretí román Spod striech, na ktorý musel dozrieť a dorásť. Na ktorý musel párkrát vstať z mŕtvych a zase umrieť. Spod striech je príbeh o odkrývaní neviditeľného svetla. Je o bežných ľuďoch, ktorým sa dejú bežné veci len na oko. Dejú sa im vzácnosti a prekvapenia. Smútok a láska. Radosť a plač. Nič nie je definitívne a len málo vecí je večných. Presne o tom je táto kniha. Lebo to, čo nevidieť, je najmocnejšie a najtrvácnejšie. „Keď sa mi bolesť preženie každé ráno ako stádo po mojom doráňanom tele, viem že žijem. Keď zavriem oči, vidím, ako sa jeden v druhom hojíme a pretekáme zo spoločných snov až na našu skutočne vyliečenú Zem. Ďakujem, že sme sa stretli.“

Marton nie je slovenský Charles Bukowski spod Tatier, Marton je zrkadlo. Nás všetkých. Koľko je v človeku pekného, toľko je v ňom aj škaredého. A z Martonových naturalistických básní prýšti túžba chytať sa práve koreňov. Špinavých od hliny, polozhnitých, zapáchajúcich, ale ŽIVÝCH! Ktoneprijme jeho slová, nie je čistý, je iba vychovaný. A to je k*rva rozdiel!

Básnická zbierka od Janka Martona z roku 2021, jeho desiata v poradí. přání a zašlete jej svým známým. Přidat do přečtených knih » Máte již přečtenou danou knihu? Zařaďte si jí do knihovny a najděte podobné.