Je to príbeh, ktorý napísal život. Pretože však život nevie písať, podujala som sa na túto úlohu sama. Príbeh je pravdivý, taký pravdivý, ako len môže byť príbeh, ktorý rozpráva jedna jediná osoba. Všetkých čítaniachtivých však musím výslovne varovať: Príbeh sa rozpovie rýchlo, ale to najdôležitejšie je medzi riadkami.
Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Román s dvojznačným názvom Nevďačná cudzinka predstavuje vyvrcholenie literárne originálnej, humornej a zároveň premýšľavej práce s osobným a kolektívnym smútkom. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie. Prostredníctvom dvoch spomienkových vrstiev prepojených rozprávačkou v prvej osobe, ktorá reflektuje jednak vlastné zážitky z udomácňovania v novej krajine, jednak v role tlmočníčky sprostredkováva pohnuté osudy súčasných migrantov, sa zúfalstvo zo straty pôvodnej vlasti mení na radosť zo získavania nových, hybridných identít v cudzote najrôznejšieho druhu.
Ženy boli často v histórii predmetom výmenného obchodu medzi mužmi. A hoci nastala doba, ktorá rovnosť žien a mužov považuje za legislatívne samozrejmú, ešte stále možno ženy predávať — legálne (v reklame) i nelegálne (na nútenú prostitúciu). Táto publikácia, ktorá nadväzuje na Ružový a modrý svet rodových stereotypov, prináša pestrý textový i obrazový materiál o tom, ako sa žena stáva tovarom, ale aj o tom, ako sa tomu — najmä v pedagogickej praxi — dá predchádzať.
Druhý zväzok série Aspekty je logickým pokračovaním aktivít feministického vzdelávacieho a publikačného projektu Aspekt. Piata žena vychádza ako súčasť kampane piata žena. Obsahuje informačný a argumentačný materiál, faktografické údaje o rozšírenosti násilia na ženách, mýty a stereotypy, ktoré zahmlievajú podstatu tohto druhu násilia a znemožňujú, aby sa tie, čo toto násilie prežívajú, domohli svojich občianskych a ľudských práv. Publikácia Piata žena aj kampaň piata žena chcú predovšetkým násilie páchané na ženách jasne pomenovať a ukázať, že toto násilie nie je problémom jednotlivých žien, ale štruktúrnym javom, ktorý spoločnosť nemôže ďalej tolerovať.
V poradí jedenásty zborník radu Aspekty vznikol v rámci spolupráce partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a Slovenskej republiky so Zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Spoločnú tému tohtoročného projektu určila otázka, ako sa utváral rodový diskurz počas dvoch desaťročí po páde totality. V ASPEKTE sme nazvali svoj projekt “20 rokov po: rodové aspekty novej verejnosti“ a sústredili sme sa na momenty zrodu a pôvodné feministické východiská prvých skutočne verejných tém rodového diskurzu na Slovensku.
Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.
