Ján Steinhübel Knihy

Počiatky stredovekého Slovenska Vo Vydavateľstvo RAK Budmerice vychádza už roky vypredaná a dlho očakávaná kniha Jána Steinhübela, Nitrianske kniežatstvo, rozsiahla 600 stranová monografia z čias, keď Nitrianske kniežatstvo bolo Slovenskom a nitrianske biskupstvo jeho duchovným centrom. Je ohraničená rokmi 470 až 1100. Už to však nie je tá istá kniha ako prvé vydanie z roku 2004. Počet kapitol narástol z pôvodných 16 na 20 a pribudlo aj vyše 200 poznámok. Rozsiahla historická monografia, v ktorej sa autor venuje nielen dvom storočiam existencie Nitrianskeho vojvodstva, ale aj koreňom, z ktorých vyrástlo už v časoch starých Germánov a najmä Avarov. Nitrianske kniežatstvo chápe ako logické pokračovanie Pribinovho a veľkomoravského Nitrianskeho kniežatstva. Autor zdôvodňuje svoje nové chápanie tejto kapitoly na obrovskom pramennom materiáli. Ide najmä o archívne materiály a zahraničné kroniky, ktoré sú u nás celkom neznáme, ale aj o archeologické pramene, ktorými si overuje správnosť svojich predpokladov a tvrdení. Je to monografia základného významu, vyčerpávajúcim spôsobom spracováva mimoriadne významnú kapitolu slovenských, ale aj uhorských dejín a súčasne ponúka záujemcom o toto historické obdobie všetko, čo by im mohlo poslúžiť aj pri spracovávaní iných tém z tohto obdobia. Je vydarenou kombináciou vedeckej monografie a pramenného diela.

Počiatok českých dejín zaťažujú tri otázky: okolnosti príchodu Slovanov do Čiech, vznik českého „gens“ a príslušnosť Čechov k Samovej ríši. Na prvé dve otázky odpovedáme v súlade s uznávanými výsledkami bádania. Príchod Slovanov súvisel s pádom Durínskej ríše v roku 531 a odchodom germánskych Markomanov do Raetie a západného Pobrežného Norika, kde sa z nich stali Bavori. Česi mali podobný začiatok ako Chorváti, Srbi a ďalšie slovanské kmene, ktoré počas veľkého protiavarského povstania unikli z Avarského kaganátu a usadili sa na novom území, kde sa spojili so Slovanmi, ktorí tam už žili. Na tretiu otázku však odpovedáme inak než doterajšie bádanie. Príslušnosť Čechov k Samovej ríši nie je taká samozrejmá, ako sa predpokladá. Spojenectvo, ktoré Samo uzavrel s polabskými Srbmi, alebo jeho výpravy do Durínska, nemusia nutne znamenať priamu príslušnosť Čiech k jeho ríši. Tieto výpravy mohli prebiehať aj bez priamej väzby na Samovu ríšu. Ak sa Srbi a Česi spájali so Samom, neznamená to, že patrili k jeho ríši.

Prezentovaná publikácia sa popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského , sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitnosťou uhorského mestského vývoja, ktorú treba vyzdvihnúť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti - slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu. Pohľad na slovenské a sčasti maďarské mestá doplňujú dve kapitoly venované mestám v Čechách a na Morave. V rozsiahlej úvodnej stati sa čitateľ má možnosť oboznámiť so všeobecným vývojom stredovekých miest zasadeným do európskeho rámca a tiež s vývinom historiografického pohľadu na ne.

Slovanské kniežatstvá mali svoj stred, v ktorom sa nachádzala svätyňa (najprv pohanská potom kresťanská), sídlo kniežaťa, snem a trh. Knieža alebo iný vládca ovládal nielen tento stred, ale aj celú krajinu až po jej okraj, ktorý vyznačovali pohraničné hory a lesy, rieky, jazerá, močiare a pohraničné hrady. Veľká Morava sa od roku 833 skladala z Moravy a Nitrianska. Čo bolo príčinou prevahy Moravy nad Nitrianskom? Prečo moravský knieža v roku 833 vyhnal nitrianske knieža a nie naopak? Slovanským národom vládli vladykovia, kniežatá a kagani, Svätopluk, ktorý v rokoch 871 – 894 vládol Moravanom, bol knieža. Byzantská misia, ktorú viedli bratia Konštantín a Metod, pracovala v súlade so záujmami pápežskej kúrie. To umožnilo vznik veľkomoravskej cirkevnej provincie, podriadenej priamo pápežovi. V 9. a 10. storočí bolo v slovanskom svete niekoľko veľkých trhov. Rozkladali sa v podhradí najvýznamnejších hradov, kadiaľ prechádzali diaľkové cesty. Obchod si vyžiadali vznik peňazí. Prvé uhorské mince dal raziť kráľ Štefan I. na hrade Preslava (v dnešnej Bratislave). Kniežacia a neskôr kráľovská moc sa opierala o hrady a vojenskú dužinu. Najvýznamnejšími družiníkmi boli župani. V knihe sa dozvieme o županoch nielen na Veľkej Morave a v Uhorsku ale aj v českých krajinách a v Chorvátsku.