Ján Čomaj Poradie kníh

Petržalka leží na území troch osád na pravom brehu Dunaja. Kedysi najväčšia dedina v Československu, dnes jedno z najväčších panelákových sídlisk v strednej Európe. Autor popisuje históriu Petržalky od počiatkov osídlenia, cez rímske obdobie, príchod Slovanov a Pečenehov, etnický a sídelný vývoj v rámci Uhorska, odpor Budapešti odovzdať územie Československu v r. 1918, anexiu Nemeckou ríšou až po pripojenie Petržalky k Československu. Medzi historické pramene vsúva spomienky starých Petržalčanov a ilustruje dobovými fotografiami ľudí, domov, ulíc, obchodov, manufaktúr, tovární, ihrísk, kúpaliska Lido, parku, kaviarní, lodeníc, lunaparkov, bálov, kasární a uličiek totálnej biedy.

Po stovkách príbehov ľudí, ktorí vstúpili do slovenského aj európskeho povedomia a viacerí z nich aj do jeho vlastného života, sa Ján Čomaj rozhodol rozpovedať svoj vlastný životný príbeh. V ňom dominujú tri základné skutočnosti, ktoré ho utvárali ako človeka a vytvorili jeho hodnotový systém: posuny historických hraníc na slovensko-maďarskom pohraničí po roku 1938 a 1945, pľúcne problémy, ktoré ho sprevádzali celý život a pripravili o život jeho matku a šesťdesiate roky uplynulého storočia – slovenské predjarie, ktoré umožnilo aj zrod modernej slovenskej reportáže a vznik Čomajových najlepších reportérských diel. Závan slobody, ktorý sme naplno zažili v roku 1968 bol drasticky ukončený okupáciou 21. augusta. Nasledujúcich dvadsať rokov prežival ako vydedenec s občasnými stretnutiami s rovnako postihnutými ľuďmi. Po novembri 1989 pôsobil po boku predsedu vlády národného porozumenia Milana Čiča, opäť bol reportérom a zažíval veľmi plodné roky pri písaní nových kníh. Odišiel v januári 2020, ale stihol zanechať svedectvo, ktoré svojou výpovednou hodnotou prekračuje aj horizont jeho storočia.

Ak v prvých dvoch zväzkoch výberu zobrazil osudy zaujímavých ľudí, tento zväzok je výberom z jeho krimireportáží – od šesťdesiatych rokov minulého storočia dodnes. Možno vám bude nejaká kauza chýbať – Čomaj sa však nevracal k prípadom, ktoré jeho priatelia (Kaliský, Gryzlov, Kalný, V. Ferko, Smolec, Vároš, v posledných rokoch právnik Dr. Blaha) napísali, považoval to za ich teritórium, ktorého hranice sa neprekračujú. Posledná časť výberu sú kauzy súčasnosti. Zaujmú nielen pre aktuálnosť, ale aj pre autorov rozprávačský šarm. Príbehy: Trop, Ľudia za oknom, Smrť Márie, Druhá cela je prázdna, Milenci z Aňaly, Traja synovia Ostapovi, Masaker, Jozef a jeho ženy, Zaťatý, Nezvestní, Nepotrestaná vražda, Netvory, Cieľové miesto Smrť, Peter a Monika, Rozprávanie miestneho policajta, Vraždy ako samozrejmosť, Genóm alkohol, Prípad Ford transit Camping, Bingo !, Ľahký zisk, Prevrátený svet, Otrhanci z kráľovstva krajčírskeho, Slovenské pyramídy.

Kniha Jána Čomaja o Matúšovi Kučerovi sprítomňuje tvorbu dvoch naoko profesne odlišných majstrov vo svojom odbore, ale vnútorným zaujatím skutočnosťami o dejstvovaní i zápasoch o seba i so sebou ako rodných bratov. Nemuseli sa hľadať. Patria k sebe nielen generačne. Matúš Kučera nie je však len historik, profesor a tvorca literatúry faktu, aj pre deti, lež i (načas) politik, diplomat a múzejník. J. Čomaj predstavuje M. Kučeru citlivým pátraním, čo podnecovalo jeho vývin a záujmy, vďaka osobnému poznaniu, prostredníctvom dlhých spoločných rozhovorov i štúdiom historických prác (aj s využitím ich citácie). Kučerov zástoj v slovenskej historickej vede vyjadruje už názvom knihy, čím odkazuje na starší čas, ktorý spracúva i krajové súvislosti rodiska i rodnej krajiny. Sleduje svojho hrdinu, ale nezameriava sa len na biobibliografické skutočnosti jeho personálneho vývinu, ale sa snaží objasniť „jedným dychom“ viacero rovín. Rovnako sa vrství aj plastický spôsob „vyprávania“, keď sa život i dielo predstavuje ako príbeh a stvárňuje esejisticko-dokumentačnými postupmi, spájajúcimi obraznosť s vecným argumentovaním. To zároveň odráža aj skúsenosť a nadanie autora životopisu, tvoriaceho knihu na základe osobných rozhovorov a poznania diela svojho hrdinu. Predstavuje ho aj vhodne vybranými ukážkami. Ján Čomaj tak vytvoril osobitú knihu, ktorá na princípe synergie integruje celú množinu časopriestorových, osobnostných i spoločenských zreteľov vo výnimočnom podaní životopisného príbehu vedca i vedy – ako sa vedec tvaroval a zároveň ako sa vynárali naše dejiny.

Ján Čomaj (1935), skúsený novinár, publicista a spisovateľ literatúry faktu, sa v knihe esejí, fejtónov a glos venuje problémom súčasnosti, no i závažným dobovým výpovediam. Jeho krátke prozaické útvary sú akýmsi hodnotením politických počinov, historických udalostí a spoločenských posunov z odstupu a nadhľadu. Takýmto spôsobom sa venuje napríklad nežnej revolúcii, jej pôvodným cieľom a spoločensko-politickým dôsledkom. Nejde len o holé konštatovania, ale o hlbokú spoločenskú psychológiu. Pritom sa usiluje vyhnúť konfrontácii a príkrym záverom, skôr postupuje z pozície nezávislého pozorovateľa. Je to istý pohľad do zrkadla, ktorý motivuje súčasného čitateľa, aby zaujal vlastné postoje, či už v súlade alebo v konfrontácii s prečítaným textom. Pre nasledujúce pokolenia je podobná literatúra svedectvom doby, ktoré je vždy jedinečné a veľmi potrebné - zanechávame tak stopy v dejinách a dokazujeme, že sme nežili naprázdno. Preto je výrazným prínosom pre generáciu, ak má takých "kronikárov", akým je Ján Čomaj.

Voľné pokračovanie knihy Jána Čomaja Neskutočné príbehy prezrádza ďalšie neuveriteľné ľudské drámy. V príbehu Gita, dcéra človeka, sa odhaľuje osud ženy, ktorú matka z obavy pred vlastným mužom ako nemluvňa pustila dolu Váhom. Sibírčan približuje životné peripetie plk. gen. štábu F. Urbana, dôstojníka slovenskej armády, ktorého naša emigrantská vláda poverila prípravou SNP, no po povstaní ho v Rusku odsúdili na 5 rokov a neskôr vyhnali na Sibír. V Krvavých Vianociach sa odhaľuje odvrátená tvár SNP na príbehu troch židovských rodín zamestnancov cementárne v Ladcoch, ktorým obyvatelia postavili zemľanky, aby unikli deportácii, no partizáni ich okradli a povraždili. V príbehu Generáli sú zobrazené tragické osudy dvoch významných slovenských generálov Heliodora Píku a Jozefa M. Kristina. V Potrhanej púti sa predstavuje údel architekta Eugena Kramára, ktorého v roku 1950 vo vykonštruovanom procese odsúdili a uväznili, neskôr mu zriadili ateliér na projekt rekonštrukcie Staromestského námestia. Legenda o vôli je silný príbeh horského vodcu a záchranára Horskej služby Ladislava Janigu, ktorý v roku 1979 prežil pád vrtuľníka pri záchrannej akcii. Napriek ťažkým zraneniam sa nevzdal a vrátil sa do hôr, aby opäť zachraňoval životy.

Sedem beletrizovaných biografických príbehov (či literárnych reportáží) podáva strhujúce sondy do životných osudov a zlomov výnimočných slovenských osobností (prof. F. Šubík alias A. Žarnov – Katyň ako prekliatie; A. Hirner – Kauza Hirner a spol.; J. Jamnický – Zahral si vlastnú smrť; G. Gryzlov – Tretí list ta vysoko, až nad Vlčí laz; I. Mistrík – Let s prestreleným srdcom; horolezci J. Just a J. Psotka – Justov splnený sen) a netradične podaný príbeh tatranskej víchrice. Výnimočné dielo výnimočného autora sa číta na jeden dúšok a otvára nám dvere do trinástych komnát osobností a udalostí, o ktorých sme si mysleli, že vieme... a ani sme netušili...

Skúsený publicista do svojej novej zbierky zaradil pútavé analytické zamyslenia rôzneho tematického zamerania. Trocha nostalgie, štipka nádeje je spoločenskou sondou o fenoméne 60. rokov komplexne mapujúca vtedajšiu situáciu zo širokého spektra z hľadísk. Osem rokov je obzretím za pustošivou kalamitou vo Vysokých Tatrách a na jej dôsledky. Rozpínavosť sociálneho vesmíru je zamyslením o sociálne a politicko-mocensky diferencovanej spoločnosti. Úbohosť slovenského vzdelávania kritizuje snahu zvyšovania kvantitatívnych parametrov vzdelanosti. Prázdne miesto po Majstrovi patrí Ladislavovi Ťažkému. Biedna kultúra našich politikov konfrontuje súčasnosť s minulosťou z hľadiska kultúry a kultúrnosti politiky. Príde kapitalizmus s ľudskou tvárou? je zamyslením nad iným spôsobom kreovania parlamentu. Zbierka je napísaná zaujímavým štýlom, príjemne sa číta a bohatstvo širokého spektra informácií do nej vnáša črty dôležitého dobového encyklopedického diela.

Najkrajšia publikácia o Prezidentskom paláci s informáciami od čias Grassalkovicha, aká ešte nikdy na Slovensku nevyšla. Exkluzívna plnofarebná publikácia obsahuje reprezentačné fotografie Prezidentského paláca cez celé dvojstrany zobrazujúce klenoty barokovej a rokokovej architektúry paláca, rakúskeho nábytku, lustre, koberce, olejomaľby - portréty Márie Terézie a jej matky, Karola III., Antona Grassalkovicha, romantické krajinomaľby, pohľady do kaplnky sv. Barbory, fotografie Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky, ich uniforiem a zbraní. Zobrazuje prezidentskú záhradu ako celok, ale aj jej detaily - skulptúry, vázy, nádherné záhony, letecké pohľady na palác i záhradu, štátne vyznamenania prezidenta Slovenskej republiky, vyobrazenie paláca na historických pohľadniciach. Text publikácie obsahuje informácie o reprezentačných priestoroch paláca z historického i spoločenského hľadiska a je preložený do angličtiny a nemčiny.

Majster literatúry faktu podáva strhujúci epos o jedinečnom slovenskom fenoméne – drotárstve. O obžive, remesle, kumšte a umení. Ale aj o spôsobe života a životnej filozofii ľudí z najchudobnejších krajov Slovenska – z Kysúc a zo Spiša. O častom trápení, občasných radostiach, podnikateľských úspechoch i pádoch drotárov, ktorí pracovitosťou, podnikavosťou a nadaním ukázali svetu, že v krajine pod Tatrami žijú ľudia hodní povšimnutia a úcty. Z prácne poskladanej mozaiky informácií poskladal príbehy drotárov, ktorí s krošňou pochodili svet, založili v zahraničí často úspešné fabriky, i ich nasledovníkov, umeleckých drotárov. „Ide o dielo nielen dokumentárne, ale aj literárne, umelecké, čítavé, pútavé a presvedčivé...“