Josef Breuer bol rakúsky lekár a fyziológ, ktorého práca v oblasti neuróz a psychológie ho predurčila ako kľúčovú postavu pre rozvoj psychoanalýzy. Zistil, že vyvolanie spomienok na nepríjemné minulé zážitky pod hypnózou môže uľaviť od hysterických symptómov, čo viedlo k jeho presvedčeniu, že neurotické symptómy pochádzajú z nevedomých procesov a môžu zmiznúť, akonáhle sa stanú vedomými. Táto metóda, známa ako „hovoriaca liečba“, bola zásadná pre ranú prácu Sigmunda Freuda. Breuerov vedecký prínos zahŕňa aj objavy v oblasti respiračného cyklu a zmyslu pre rovnováhu.
Die Aufzeichnungen von Josef Breuer über die Behandlung von Bertha Pappenheim bilden die Grundlage für diese Sammlung von Aufsätzen, die 1895 zusammen mit Sigmund Freud veröffentlicht wurde. Freud betrachtet diesen Text als entscheidend für die Entwicklung der Psychoanalyse. Die Ausgabe ist in lesefreundlichem Großdruck und wurde an die neue deutsche Rechtschreibung angepasst. Sie bietet Einblicke in Freuds innovative Theorien über sexuelle Konflikte und Traumata, die ihn zu einer zentralen Figur der Psychologie machten.
Die ›Studien über Hysterie‹ (1895) gelten als Ursprung der Psychoanalyse. Sie zeigen frühe Erkenntnisse über den Zusammenhang von Lebensgeschichte und neurotischen Erkrankungen sowie das Phänomen der Übertragung. Stavros Mentzos diskutiert die Entwicklung des Hysteriebegriffs und plädiert für eine moderne Auffassung als spezifische Konfliktverarbeitung.
Štúdie o hystérii, ktoré spoločne napísali a roku 1895 vydali Josef Breuer (1842 - 1925) a Sigmund Freud (1856 - 1939), sa dnes považuje za prvú prácu klasickej psychoanalýzy. Autori sa v nej síce venujú problematike chápania a liečenia vtedy módnej choroby - hystérie a pokúšajú sa o jej nový koncept v podobe tzv. konverznej hystérie, ale zároveň ponúkajú nový pohľad na duševný život jednotlivca, popisujú účinnosť novej psychoterapeutickej metódy (katartnej techniky) a nové pojmy, čo postupne vedie k vytvoreniu metód a prístupov psychoanalýzy. Slovenský preklad obsahuje okrem slávneho prípadu Anny O. (vlastným menom Bertha Pappenheim) a ďalších, aj príspevok Josefa Breuera, čo umožňuje porovnať odlišné prístupy Breuera a Freuda k podstate hystérie a spôsobom liečenia. Hoci základné pojmy psychoanalýzy a jej dôležité myšlienky v práci ešte nie sú plne sformované a mnohé časom podľahli pretvoreniu, možno ich v nej už nájsť v zárodočnej podobe. Aj preto ju treba chápať ako základný a východiskový text pre štúdium a skúmanie ďalšieho vývinu psychoanalytického myslenia a terapeutickej praxe.
