Igor Baka Knihy

Siedmy zväzok Vojenských dejín Slovenska uzatvára projekt realizovaný od roku 1993 na Vojenskom historickom ústave Bratislava. Kniha je rozdelená do troch kapitol, pričom každá sa zaoberá kľúčovými vnútropolitickými udalosťami a ich vplyvom na vojenské dejiny Slovenska. Prvá kapitola sa sústreďuje na vojenské aspekty normalizácie v rokoch 1968 – 1971, ktorá nasledovala po potlačení pražskej jari. Problematiku života v armáde od roku 1968, nesúvisiacu priamo s normalizáciou, autori zahrnuli do úvodu druhej kapitoly, ktorá pokrýva obdobie 1971 - 1989. Druhá kapitola, najrozsiahlejšia, analyzuje vojenský vývoj na Slovensku počas normalizačného režimu až do jeho pádu v novembri 1989, pričom je zasadená do kontextu vzťahov medzi ZSSR a USA v oblasti vojenskej bezpečnosti. Tretia kapitola sa zameriava na dynamické obdobie od novembrovej revolúcie po vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993, pričom zachytáva prevratné zmeny v armáde a vojensko-politické otázky súvisiace s novou bezpečnostnou architektúrou v Európe. Autori sa snažia vyvážiť slovenský a československý prvok, pričom sa zohľadňuje aj význam spoločného štátu. Kniha obsahuje vyše 250 historických fotografií, plagátov, novinových výstrižkov a tabuliek, vrátane prehľadu obsadenia dôležitých funkcií v čs. armáde na Slovensku v rokoch 1968 – 1992.

Zborník Slovensko medzi 14. marcom 1939 a salzburskými rokovaniami pripravilo vydavateľstvo Universum spolu s Filozofickou fakultou PU. Obsahuje 32 obsiahlych štúdií ku krátkemu, ale zložitému obdobiu v existencii vojnovej Slovenskej republiky.

Prehľadne štruktúrovaná kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“. Vojensky organizované pracovné jednotky Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky a VI. robotnom prápore Pracovného zboru a prináša mnohé nové poznatky a analýzy v širšom kontexte tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. V prvej kapitole sa Eduard Nižňanský a Igor Baka zaoberajú problematikou židovských pracovných a koncentračných táborov a stredísk na Slovensku v rokoch 1938–1945. V nasledujúcej Oldřich Pejs a Igor Baka približujú postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci v rokoch 1939–1940 (vyradenie Židov z brannej moci, žiadosti o výnimku, formovanie pracovných jednotiek Židov). Milena Balcová sa zaoberá Pracovným zborom národnej obrany v rokoch 1941–1945 (vznikom zboru v kontexte rozsiahlej reorganizácie slovenskej armády, organizáciou zboru, početným stavom jednotlivých súčastí, výcvikom a podobne, s dôrazom na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu). Matej Medvecký a Peter Kralčák v ďalšej kapitole mapujú postavenie Židov v VI. robotnom prápore – organizáciu a dislokáciu práporu, rozsah a jednotlivé formy pracovného nasadenia a životnú úroveň (podmienky ubytovania, stravovanie, zdravotná starostlivosť). V nasledujúcej časti sa Igor Baka zaoberá podielom armády na technickej príprave a realizácii prvej etapy deportácií Židov v roku 1942. Analyzuje skutočnosti, ktoré zachránili Židov zo VI. robotného práporu pred transportom do nacistických vyhladzovacích táborov a tiež rozoberá situáciu Židov a nálady v VI. robotnom prápore počas tohto tragického času. Posledná kapitola Tamary Janecovej je interdisciplinárnou analýzou výnimočného povojnového románu Šiesty prápor, na stráž! slovenského spisovateľa židovského pôvodu Emila F. Kniežu. Napriek umeleckému charakteru diela podčiarkuje jeho istú dokumentárnu hodnotu a zameriava sa na témy každodennosť, deportácie a vzťahy. Vedecky koncipovanú kolektívnu prácu priebežne dopĺňajú fotografie a v závere rozsiahly zoznam použitých zdrojov a menný register.

Prvá ucelená vedecká monografia v slovenskej a poľskej historiografii, v ktorej autor analyzuje účasť slovenských vojenských jednotiek v ťažení nacistického Nemecka proti Poľsku v roku 1939. Problematiku približuje v širšom kontexte zahraničnopolitických súvislostí a vnútorného vývoja na Slovensku Historik sa zaoberá zložením, bojovými úlohami a nasadením slovenských vojenských formácií pred a počas útoku na Poľsko, nástupom nemeckých útvarov na Slovensku, poľským obranným zoskupením, priebehom a výsledkami mobilizácie slovenskej armády, analyzuje činnosť pozemných jednotiek slovenskej poľnej armády v ťažení a činnosť slovenských Vzdušných zbraní. Text vhodne dopĺňa dosiaľ nepublikovanými fotografiami a poukazuje na vnútro a zahraničnopolitické dôsledky účasti Slovenskej republiky vo vojne, na militarizáciu slovenskej spoločnosti, radikalizáciu ľudáckej politiky a pozíciu Hlinkovej gardy, venuje sa propagandistickej činnosti, otázke poľských vojnových zajatcov na území Slovenska, perzekučným opatreniam a ďalším dôležitým aspektom daného obdobia.

(Venované 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského) Titul sa zaoberá vzťahmi medzi Slovenskom a Poľskom v období od roku 1918 do roku 1945, a to prostredníctvom pohľadu diplomatov. Bola venovaná 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského, ktorý bol významným poľským historikom a odborníkom na slovensko-poľské vzťahy. Obsahuje príspevky od rôznych autorov, ktorí sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom, ako napríklad na politické vzťahy, kultúrne vzťahy a hospodárske vzťahy. Príspevky sú založené na dokumentoch z archívov a zahrnujú analýzy diplomatických vzťahov a rokovaní medzi Slovenskom a Poľskom v danom období. Publikácia má význam pre slovenskú a poľskú históriu a politiku, pretože sa zameriava na dôležitý historický moment, ktorý ovplyvnil vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

Ferdinand Čatloš, slovenský generál a politik, sa počas 1. svetovej vojny zúčastnil bojov na ruskej fronte v rakúsko-uhorskej armáde. Po zajatí v septembri 1915 sa stal propagátorom myšlienky Československa v zajateckých táboroch. V roku 1917 sa prihlásil do legií, kde rýchlo postúpil od veliteľa čaty k veliteľovi III. práporu 12. pluku M. R. Štefánika. Po návrate domov študoval na Výsokej škole vojenskej vo Francúzsku a zastával rôzne veliteľské a štábne funkcie. V marci 1939 bol menovaný generálom I. triedy Slovenskej republiky a ministrom národnej obrany. Aktívne sa zúčastňoval na akciách slovenskej armády počas nemecko-poľskej vojny a prispel k vyslaniu slovenských vojakov na východnú frontu po roku 1941. Mal silné politické ambície a v rokoch 1939-40 sa pridal k Vojtechovi Tukovi, neskôr však podporil Jozefa Tisa. Od ostatných predstaviteľov Slovenského štátu sa odlišoval protestantským vyznaním. V roku 1944 sa snažil nadviazať kontakt s odbojom, ktorý o ňom vedel, a hlásil, že je rozhodnutý postaviť sa proti okupácii.

Pohľad historika na vývoj ľudáckeho režimu prvej Slovenskej republiky od prijatia dohody o autonómii Slovenska 6. októbra 1938 do slovensko-nemeckých rokovaní v Salzburgu v lete 1940, ktorých výsledkom bolo upevnenie pronemeckej orientácie Slovenska a vynútená reorganizácia slovenskej vlády.

Jedna z prvých publikovaných vedeckých prác, ktorá hlbšie rekonštruuje pomery v konkrétnom židovskom pracovnom tábore. Po úvodnej genéze nútenej pracovnej povinnosti Židov na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 a analýze príčin, ktoré viedli k vzniku židovských pracovných táborov sa autor v práci venuje konkrétnej výstavbe jedného z troch veľkých židovských táborov na Slovensku – tábora v Novákoch. Podrobne popisuje funkcie, ktoré tento tábor plnil počas deportácií od marca 1942 do augusta 1944. Okrem organizačno-pracovnej štruktúry, výrobnej činnosti (výroba konfekcie) spomína ilegálne hnutie v tábore a zaoberá sa tiež každodenným životom – táborový režim, samospráva, životná úroveň, pozícia detí a mládeže, kultúrny, telovýchovný, náboženský život a podobne. Autor prezentuje židovský tábor ako symbol rasovej a politickej perzekúcie na Slovensku a odborný text dopĺňa krátkym výsekom spomienok, prehľadnými tabuľkami a výpovednými dobovými fotografiami.

Na základe rozsiahleho archívneho výskumu a množstva odbornej domácej a zahraničnej produkcie historik dokumentuje a analyzuje dôležité aspekty účasti slovenskej armády na východnom ťažení proti ZSSR vo svetle nemecko-slovenských vojenských vzťahov. Zaoberá sa postojmi nemeckých vojenských orgánov pôsobiacich na Slovensku k účasti Slovákov vo vojne a na druhej strane zasa domácimi predstavami o charaktere, cieľoch vojny a účasti v nej, ako aj priebežne sa meniacimi postojmi. Činnosť slovenských vojenských jednotiek na východnom fronte primárne sleduje vo vzťahu k vyhladzovaciemu aspektu vojny, analyzuje mieru ich participácie na konkrétnych vojnových zločinoch. Slovenskú armádu skúma ako súčasť nacistického okupačného aparátu, dokumentuje mnohorozmerné pôsobenie ľudáckej propagandy a v záverečnej časti práce úsilie slovenského mocenského režimu v pokračovaní spojenectva s Nemeckom aj v podmienkach okupácie Slovenska po vypuknutí SNP, popisuje posledné mobilizačné opatrenia a správanie sa slovenskej spoločnosti v čase blížiacej sa neodvratnej porážky nacizmu. Nadväzujúc na doteraz prezentovaný stupeň poznania v slovenskej historiografii a zohľadňujúc najnovšie výsledky zahraničnej historickej vedy, vojenský historik výrazne posúva poznanie predmetnej problematiky.

Rozsiahla monografia je komplexným a prierezovým prehľadom najvýznamnejších vojenských udalostí v slovenských dejinách od najstarších čias až po súčasnosť. V jednotlivých kapitolách vojenskí historici plasticky približujú dôležité udalosti, deje, osobnosti a neodmysliteľné súvislosti v období prvých historických civilizácií, cez stredoveké uhorské dejiny, napoleonské vojny, 20. storočie až po vznik OSSR a vstup do NATO.