Tomáš Štrauss je nesporne jedným z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje zasvätené analýzy o dianí mimo nášho územia. Keď sa v roku 1981 v Kolíne nad Rýnom uskutočnila rozsiahla výstava západného umenia, odkrýval jej jednostrannosť. Namiesto „Westkunst“ presvedčivo poukázal na možný a organický doplnok nazývaný „Ostkunst“. Štrauss nestráca ani vo vyššom veku svoj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenský podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosť s filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť „výskumníckeho“ či „premýšľajúceho“ umenia. Jeho prístup je provokáciou, ktorá nabáda k reflexii.
Der kompakte Überblick des Lehrbuchs zum materiellen Strafrecht für das 2. Staatsexamen wird durch zahlreiche grafische Darstellungen und praktische Lern- sowie Klausurtipps ergänzt. Beispiele und Muster erleichtern das Verständnis und die Wiederholung des Stoffes. Ein detailliertes Sachverzeichnis sorgt für einen schnellen und gezielten Zugriff auf relevante Themen. Dieses Lehrbuch ist somit eine wertvolle Unterstützung für die Examensvorbereitung.
Jedna z posledných kníh Tomáša Štraussa, Moje Košice je historickou esejou o meste a jeho umení, pričom sa opiera o autorove vlastné výskumy a osobné zakúšanie jedinečnej slobodomyseľnej atmosféry Košíc daného obdobia.
V poradí už deviata kniha Tomáša Štraussa, ktorá vyšla v Kalligrame, prináša 2. zväzok korešpondencie s osobnosťami umeleckého života v období rokov 1969 - 1989. Keďže ide o komunikáciu súkromného rázu, mnohé zjednodušené a ideologicky sploštené interpretácie daného obdobia nasvecuje z dosiaľ nepoznaného uhla.
Esej teoretika a kunsthistorika Tomáša Štraussa (1931) je voľným pokračovaním jeho predchádzajúcej publikácie. Autor sa zameriava na súčasnosť a vplyv nových technológií a médií na komunikáciu a umenie. Text je obohatený o inšpirujúce exkurzy do minulosti, ktoré pomáhajú zasadiť súčasné sociálne a estetické javy do širšieho historického kontextu.
Štrauss počas písania nadobudol prekvapujúce poznanie, ktoré chce zdieľať s čitateľmi. Pri koncipovaní prvej časti, ktorá sa zaoberá dejinami a novou politicko-spoločenskou realitou, a druhej časti o médiách, nebolo možné predvídať, ako bude vyzerať najnovšie umenie. Naopak, z literatúry a umenia možno usudzovať na charakteristické spoločenské javy. Čas, ktorý prežívame, je jedinečný; každá minúta je iná. Minulosť a budúcnosť nie sú len predĺžením prítomnosti. Práve táto jedinečnosť a charakteristické „tu a teraz“ sú doménou umenia. Neexistuje jediná formula na vysvetlenie diania okolo nás. Jedinečnosť umenia a tvorivej osobnosti je kľúčom k pochopeniu jedinečnosti a momentnosti sveta, ktorý nás obklopuje.
Umenie kontra ideológia?
Ďalšia publikácia významného slovenského kunsthistorika o zdrojoch a súvislostiach avantgardného umenia v priestore stredovýchodnej Európy. Jednotlivé eseje z rôznych aspektov skúmajú vplyv ideológie a politiky na umenie, najmä v priestore stredovýchodnej Európy, pričom autor s nadhľadom komentuje východiská a ciele avantgardných umeleckých aktivít od dvadsiatych rokov 20. storočia až po súčasnosť.
"Tomáš Štrauss je nesporne jeden z najkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd, ich dejín a intelektuálnych súvislostí. Od sedemdesiatych rokov publikuje v našom časopise zasvätené analýzy o dianí za naším chotárom. Keď roku 1981 v Kolíne nad Rýnom odštartovala pompézna modelová výstava západného umenia, odkrýval Štrauss jej jednostrannosť. Namiesto „West-“, poukázal presvedčivo na možný a organický doplnok dneška, tzv. „Ostkunst“. Štrauss nestráca ani v nastávajúcej sedemdesiatke svoj prekypujúci idealizmus. Neprestáva veriť v osvietenecký podnet modernej estetiky, v jej organickú spätosťs filozofiou a vedami, a tým aj v budúcnosť „výskumníckeho“ či „premýšľajúceho“ umenia. Svojho druhu, ako to už u autora býva – provokácia." (Frankfurter Allgemeine Zeitung, 4. apríla 2001)
2. vydanie
Die vorliegende Arbeit setzt sich rechtsvergleichend mit der Frage auseinander, wie die Geschaftsleiter von Kapitalgesellschaften unter bestimmten Umstanden haften. Die Geschaftsleiterhaftung ist sowohl fur die Praxis als auch fur die Wissenschaft schon seit langer Zeit von grossem Interesse. Ein Grund dafur sind Eigenheiten dieses Rechtsgebiets, da man es mit sehr grundsatzlichen Fragen des Gesellschaftsrechts zu tun hat. Dazu kommt, dass unterschiedliche Rechtsgebiete involviert sind und die Grenzziehung oft nicht eindeutig ist. Das macht die Geschaftsleiterhaftung fur die Rechtswissenschaft schon auf nationaler Ebene gleichermassen problematisch und interessant, und zwar nicht nur im deutschen Recht, sondern in vielen europaischen Rechtsordnungen.
