Radoslav Štefančík Knihy

Objektom autorovho výskumu je spôsob, akým slovenskí politici prezentovali postoje počas pandémie ochorenia COVID-19 a ruskej (Putinovej) vojenskej agresie na Ukrajine. Nejde teda len o témy spojené s koronou, t. j. nie obsah je dôležitý, ale v prvom rade štýl komunikácie, jazykové prostriedky a spôsob, ako politickí aktéri jednotlivé témy spojené s pandémiou, vrátane rôznych vládnych opatrení, uchopili jazykovo. Autora zaujíma ani nie to, čo sa komunikuje, ale spôsob, akým sa komunikuje, aké výrazové prostriedky populisti používajú, aby zdôraznili svoje obsahové priority. V centre autorovho výskumu teda stojí jazyk slovenských radikálnych populistov.

Predložená vedecká publikácia1 má ambíciu predstaviť výsledky výskumu v oblasti vzťahu medzi medzinárodnou migráciou a mládežou.

Pravicový extrémizmus sa stal aj na Slovensku výzvou nielen pre odborníkov z oblasti spoločenských a humanitných vied, ale rovnako pre politickú elitu z demokratického stredu a v konečnom dôsledku aj pre celú spoločnosť. Hoci na Slovensku zaujal verejnosť až po parlamentných voľbách 2016, v západoeurópskych spoločenských vedách má výskum pravicového extrémizmu dlhoročnú tradíciu. Do centra pozornosti vedeckej obce sa dostal úspechom pôvodne marginálnych politických strán od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia, kedy časť verejnosti prestala dôverovať zaužívaným spôsobom riešenia niektorých vypuklých problémov spojených nielen so sociálnou situáciou, ale aj s európskou integráciou a medzinárodnou migráciou a začala viac veriť jednoduchým návrhom na riešenie komplexných otázok. Predstavovať jednoduché riešenia zložitých problémov je totiž jeden z charakteristických znakov politickej komunikácie subjektov z kraja ideového spektra. A práve politická komunikácia, resp. jazyk, ktorý extrémisti využívajú, stojí v centre našich úvah.

Učebnica má ambíciu pomôcť orientovať sa v spletitom výskume politiky. K jednotlivým témam sú priradené mená autorov, ktorí sa im venovali, alebo stále venujú. Na tematický obsah nadväzuje stručný pohľad na politiku a politológiu, po ktorom už nasleduje predstavenie 53 vybraných autorov, zoradených podľa roku narodenia. Ak v publikácii niekto nenájde práve toho autora alebo autorky, ktorých z nemecky hovoriaceho prostredia považuje za dôležitých, nie je to prejavom mojej zábudlivosti alebo trebárs neznalosti. Pri určitom počte autorov už bolo potrebné povedať dosť. V opačnom prípade by písanie tejto učebnice nikdy nedosiahlo svoj koniec. Počet žijúcich i dávno zosnulých politologických osobností pochádzajúcich z tohto prostredia je totiž príliš vysoký na to, aby ich bolo v takejto podobe možné predstaviť všetkých. Napriek tomu som presvedčený, že učebnica poskytuje vhodný prostriedok na sprostredkovanie základných smerov v uvažovaní o politike (nielen) v nemecky hovoriacom prostredí.

Predložená publikácia má ambíciu prispieť k interdisciplinárnemu výskumu politického jazyka, ktorý tvorí hlavný objekt výskumu politolingvistiky. Politolingvistika patrí, a to nielen na Slovensku, k pomerne mladým (Niehr 2013), ale rýchlo sa rozvíjajúcim vedeckým subdisciplínam jazykovedy (Dulebová 2011). Jej hlavným cieľom, definovaným už v roku 1996 nemeckým germanistom Arminom Burkhardtom (1966), je výskum politického jazyka, politického jazyka médií a jazyka v politike (Niehr 2013). Cieľom autorov tejto publikácie bolo zistiť, ako na Slovensku ovplyvňovali politickú komunikáciu závažné celospoločenské témy v období od vzniku republiky až po súčasnosť.