Madelaine dnes naďalej vyučuje na prestížnej univerzite v Londýne. Už sa
vidíme častejšie ako v minulosti. Jedno náhodné stretnutie na dovolenke
skrížilo naše cesty a osudy navždy. Je možné, aby naozaj existovali také
náhody? Alebo je mnoho vecí v našom živote riadených univerzom, ktorému vôbec
nerozumieme? Myslím si, že nad tým je zbytočne uvažovať. Človek nemôže nájsť
na tieto otázky odpovede. V čase, keď sme sa s priateľkou spoznali, sa čosi
udialo, čo môžem vyjadriť jednou vetou, ale ktorej nikto nebude rozumieť.
Avšak pochopí ju, až si prečíta môj príbeh. Odpoveď znie: A more povedalo áno.
Mesto Michalovce v roku 2119. Rozhodli sme sa podniknúť poslednú výpravu do
budúcnosti. Bol som osobne vyslaný za poznaním a zmapovaním zásadných chýb
spoločnosti v našej dobe. V meste Micheland sa momentálne nenachádzajú žiadni
obyvatelia. Mesto bez ľudí existuje vďaka zvláštnemu technologickému systému.
Použili sme zastaranú techniku na cestovanie v čase. Zrkadlá. Fungujú bez
akejkoľvek modernej technológie a elektroniky. V budúcom storočí ju nebude
možné vystopovať. Jediné, čo budem mať poruke v budúcnosti, bude moja
intuícia. Ak sa zmýlim, už sa nikdy nebudem môcť vrátiť naspäť. Nenájdem cestu
a zablúdim v čase. Súhlasil som so svojou misiou v mene lepšej budúcnosti, a
to napriek veľkému riziku, že sa mi nepodarí vrátiť. Už nemáme veľa času.
Musím sa poponáhľať.
Keď som Anetu uvidel prvýkrát, bol som očarený jej krásou. Predtým by som
nikdy neuveril tomu, že niekedy v živote stretnem niekoho takého, ako je ona.
Že si ma taká žena vôbec všimne a že ju zaujmem. No všetko sa začalo v ten
deň, keď za mnou pred niekoľkými rokmi prišla s čiernym klobúkom v ruke a
spýtala sa, či prispejem maturantom. Moja tajná láska si ma našla sama po
štrnástich rokoch a ja som sa vôbec nebránil jej prítomnosti. Skôr naopak. Až
príliš som si ju obľúbil na to, aby som ju nechal ísť a dokázal zabudnúť ňu.
No v našom prípade sa už nedá zabudnúť na chvíľu, ktorú sme spolu prežili. Je
veľmi ťažké rozlíšiť, čo je nevera a čo je čistá láska. Alebo jestvujú
okolnosti, keď je možné nájsť ospravedlnenie pre samotnú neveru?
Tá ohava sedela na nábytku v obývačke oproti mne. Bez pohnutia ma sledovala a ja som čakal, čo bude ďalej. Ťažké závesy sa občas pohli pod návalom čerstvého nočného vzduchu. Temnota noci ju priviedla za mnou. Vedel som, že toto sa neskončí dobre. Neporazila ju špeciálna jednotka zo Sovietskeho zväzu. Ani ďalší dobrodruhovia alebo policajné zložky zo ZSSR. Zľahla sa po nich zem a režim sa snažil tieto udalosti za každú cenu ututlať. No prípady nezvestných detí sa množili ako huby po daždi. Toto utrpenie obyvateľov nášho mesta nemalo konca. Rodičia detí boli zúfalí, báli sa ich pustiť ráno do školy. Každý deň sa strachovali, že svoje ratolesti už nikdy viac neuvidia. Ako som si len mohol myslieť, že mne sa to podarí?! Že zvíťazím nad tým neľudským monštrom zo samotného pekla?! Našiel som v blate a hline kostru malej Helenky. Červená pionierska šatka navyše potvrdila jej identitu. Až keď v temnej jaskyni zaznela v diaľke Internacionála, pochopil som, že som tam, kde skončila Helenka, dievča v pionierskej rovnošate a moja srdcová záležitosť. Toto bude konečná zástavka mojej odvahy a odhodlanosti. Za mojím chrbtom sa ozvalo hlasné zasyčanie a za krk ma zdrapila mocná neľudská ruka s dlhými prstami a pazúrmi na ich koncoch.
Dielo Polnočná grófka je ďalším príbehom z mesta Michalovce. Dej sa odohráva v kaštieli v historickom centre Michaloviec. Zmienka o šľachtickej stavbe na tomto území pochádza už z 13. storočia. Kaštieľ prešiel niekoľkými prestavbami, no dodnes si zachoval barokové aj klasicistické architektonické prvky. Dlhodobo až do zániku rakúskouhorskej monarchie kaštieľ obývala zemepanská rodina Sztárayovcov.
V tomto príbehu stratená grófka Amadil hľadá svoj pokoj, no už stáročia sa jej ho nedarí nájsť. Nešťastie ju privedie až do kaštieľa v Michalovciach, kde sa začne hľadanie tej správnej cesty, ktorá by ju mala doviesť až tam, kam patria všetky stratené duše.
Autor použil znova princíp záhadnosti a paranormálnych javov, čo sa prelína s každodennou realitou. Pri jednom rozhovore padla otázka na autora: Ako je možné písať toľko záhadných príbehov zo svojho okolia? Autor odpovedal pohotovo: Neviem presne, ako funguje celé univerzum. No keď sa vy pozriete pred seba, vidíte kaštieľ, budovu. Ale ja vidím celý príbeh. A takto vzniká celá moja tvorba.
Zišiel som dole k vode, obzeral som sa všetkými smermi, ale nikde som nič
nevidel. Tak som sa pomalým krokom vybral naspäť po kamenných schodoch. Vtom
som za mojím chrbtom začul šplechnutie, akoby niečo skočilo do vody. Otočil
som sa, ale videl som len tmavú vodu. Keď som kráčal Kertou, mal som v hlave
výčitky a želanie zároveň. Počul som Jorkov smiech v korunách stromov pri
šumení jarného vetra. Videl som ho, ako na mňa vykukuje spoza veľkých stromov.
Videl som ho, ako sa skrýva v kríkoch a snaží sa napodobňovať psí brechot.
Videl som ho bežať krížom cez park raketovou rýchlosťou. Zdalo sa mi, ako ide
ku mne a smeje sa cez tie malé ostré zuby. Videl som ho len v spomienkach.
Život v štátnej väznici v americkom meste Detroit nie je žiadna zábava. V čase epidémie, ktorá práve teraz obmedzuje celý svet, sú podmienky ešte viac sťažené a väzni sú pod tlakom. V Košiciach sa ďalšiemu skrachovanému finančníkovi podarí zmeniť identitu a vkročiť do neznámeho sveta. Neuveriteľné stretnutie otvorí nový začiatok predurčený na možnosť zbohatnutia. Budúcnosť je otvorená smerom k blahobytu a bohatstvu. Stačí len nazrieť do inej dimenzie...
Dostávam veľa otázok od čitateľov na moju osobu a takisto na moju tvorbu. Dostal som aj podnety na napísanie svojej autobiografie. Rozhodol som sa, že v krátkosti opíšem svoj život a niečo o svojich knihách. Dovolím vám nazrieť len čiastočne do zákulisia tam, kde začala po prvýkrát vznikať moja prvotina. Ak by som sa chcel skutočne vyrozprávať a opísať vám celý svoj život, neviem si predstaviť, aká hrubá kniha by to musela byť. Na to sa skutočne necítim. A tak vám porozprávam príbeh o tom, ako som začal písať a kto alebo čo podnietilo smerovanie mojej tvorby. V poslednom období som sa zameral na poviedky, pretože tie píšem najradšej. Moje poviedky na internete majú celosvetový rozsah a niektoré boli preložené do anglického jazyka. Dostávam emaily a iné správy na sociálnych sieťach od čitateľov z celého sveta. Do svojich tridsiatich siedmich rokov som nemal ani poňatia o písaní kníh. Môj život sa zmenil, keď som sa spoznal s dôležitým človekom z ezoteriky. Krátko potom som už dával dokopy svoje prvé texty. Spočiatku ma sprevádzal neúspech, výsmech, závisť a neprajnosť. No ak sa človek cez to všetko prenesie, začne sa blížiť k svojmu cieľu. A to je aj môj prípad. Vitajte vo svete mystéria!
Červené svetlo môže byť útulné alebo strašidelné a občas môže ukázať veci, o akých sme doteraz nemali ani poňatia. Tajný výskum sa zapodieval touto problematikou a rozhodol sa vstúpiť do neznáma aj za cenu ľudských životov. Doktorka Wiliamsová viedla tento výskum až do chvíle, kým sa celá situácia nezačala vymykať spod kontroly. Po následných udalostiach sa celý výskum začal posúvať neznámym smerom. To, čo dokáže obyčajná červená žiarovka, ukáže tento príbeh, ktorý sa zdá byť neuveriteľný. No po nespočetných pokusoch a pozorovaniach sa začali množiť výpovede ľudí, ktorí zazreli iný svet v červenom svetle. Vitajte na druhej strane nám známej alebo presnejšie viditeľnej reality! Začína sa cesta do červeného svetla…
Psychológ v Bardejove uzavrel tento prípad ako veľký prínos pre psychológiu a psychiatriu pod zložkou – prevtelenie duší. Je to nová štúdia, ktorej existenciu potvrdil Ronaldov prípad. Mladý automechanik z mesta Bardejov zmizol kamsi, keď bol v kóme, a zrejme zablúdil navždy. Namiesto neho sa do jeho tela dostal práve zabitý kanadský indián z Yukonu z kmeňa Tawanga menom Orico. Štúdia dokazuje, že vzdialenosť medzi dvoma mužmi nezohrávala žiadnu úlohu. Univerzum funguje samo podľa seba. A my naň nemáme a nikdy nebudeme mať žiadny vplyv. Deje sa to samo od seba. Alebo je možné, že ho niekto alebo niečo ovplyvňuje? Nikto nevie a zrejme ani nikdy vedieť nebude. Keď vyšli z letiskového terminálu, okamžite sa k nim nahrnuli novinári a prekrikovali sa jeden cez druhého. Na čo Ronald mal čas odpovedať, na to odpovedal. Potom nasadli do terénneho vozidla a vydali sa na vyše trojhodinovú cestu do rezervácie...
