Pavol Krištof Knihy

Teoretické koncepcie skúmajúce princípy a predpolitické predpoklady politiky sa dnes často považujú za vedecky irelevantné. V súčasnom diskurze chýba zhoda o rozsahu politických vzťahov a predmetu výskumu. Vedecko-teoretická relevancia sa zvyčajne spája so štatistickými údajmi a výskumom sociálnych korelácií, pričom úlohou teoretika nie je definovať ciele politiky, ale skôr analyzovať správanie voličov. Tento prístup však obmedzuje diskurz na kvantitatívne problémy a zanedbáva otázky presahujúce každodenné politické záležitosti, ako je potreba politiky. Hoci demokracia je považovaná za politický ideál, moderná teória neponúka odpovede na otázky o občianskych cnostiach a ich úlohe v krízových časoch. Politická teória, zameraná len na existujúce inštitúcie, stratila zo zreteľa svoj cieľ. Diskurz sa tiež nezameriava na úlohu teoretika v čase, keď demagógovia spochybňujú význam politických inštitúcií. Politická gramotnosť je pritom kľúčovým faktorom stability inštitúcií. Ak sa princípy nahrádzajú subjektívnymi postojmi, vzniká otázka opodstatnenosti politickej teórie. V spoločnosti, kde sa spochybňuje význam poznania politických vzťahov, sa často nereflektuje vplyv občianskej gramotnosti na verejný diskurz, v ktorom populizmus a extrémizmus získavajú na váhe. Návrat k klasickému skúmaniu politiky má za cieľ kriticky posúdiť východiská a hodnotu politiky v sústave vied. Publikácia sa zameriava na vybrané otázky Aristotelovej politi

Hlavným motívom úsilia kolektívu autorov monografie je identifikovaná prítomnosť fenoménu tekutá zodpovednosť na Slovensku a zaťaženie zmýšľania slovenských občanov o osobnej zodpovednosti pôsobením tohto javu. Nie je ani zbierkou sĺz nad realitou, ani záplavou informácií o škandáloch, kauzách, zákernostiach či podrazoch. Predstavuje spoločný zámer informovať o nádeji, ktorá sa ukrýva v dôvere v silu spolupatričnosti slovanských národov a úlohy Slováka v nej. Čitateľ je pozvaný sledovať tri línie skúmania znakov tekutej zodpovednosti na Slovensku - politologickú, filozoficko-etickú a interdisciplinárne komparatívnu. Interdisciplinárna heuristika slovensky situovanej kazuistiky mu ponúka materiál na premýšľanie o navrhnutých odporúčaniach riešení vybraných problémov. Tekutá zodpovednosť je fenomén, s ktorým sa čitateľ stretáva, ak má ešte záujem na vzťahu s okolitým svetom či so sebou samým a nepohltila ho ešte úplne situácia ohrozenia. Autori kolektívnej monografie ho pozývajú k účasti na transformácii myslenia na Slovensku, ktoré zákernosť tekutosti v postmoderne nielen postupne odhalí, na jej výzvy dôstojne odpovie, a nezľakne sa následkov a dôsledkov, ktoré so sebou táto rebélia vo vlastnom mene prináša.

Práca "Idey a vývoj slovenského národotvorného myslenia" umožňuje čitateľom oboznámiť sa s mnohými aspektmi národotvorného myslenia, ktorých spracovanie im môže pomôcť sformovať si ucelenejší náhľad na problematiku vývoja slovenského politického myslenia a jeho premeny. Paralelným zámerom riešiteľov projektu bolo oprieť výskum o pôvodné literárne, tlačové pramene a na ich reinterpretáciu použiť aktuálnu vedeckú terminológiu a poznatky z dejín kultúry, historiografie, oblasti politického myslenia, politickej filozofie alebo teórie politiky. Týmto spôsobom sa autori jednotlivých statí usilovali obhájiť aj legitimitu vyššie spomenutých disciplín pri výskume slovenského politického myslenia a rozšíriť priestor pre jeho reinterpretáciu v nadväznosti na riešenie aktuálnych problémov hľadania vzťahu a významu národnej a občianskej identity.

Monografia je finálnym výstupom z trojročného projektu KEGA 008TTU-4: 2019 - 2021 s názvom Prenos osobnej zodpovednosti ako modernej výhovorky a jej postmoderné riešenie. Trojica autorov z oblasti etiky, politológie a masmediálnej komunikácie v nej predkladá teoreticko-praktickú, interdisciplinárne hermeneutickú, heuristickú polemiku o stave postmodernenia zmýšľania o zodpovednosti na Slovensku. Zahŕňa do nej výsledky trojročného úsilia pri plnení grantových úloh, s čitateľom diskutuje kauzy v gadamerovskej situácii porozumenia a vyvodzuje etické dôsledky nielen pre Slovensko, ale každého, kto odvážne a úprimne hľadá orientáciu v dnešnom postmodernom svete. Pozýva čitateľa k ostražitosti a bdelosti pred nástrahami, ktoré v nej číhajú. Jednotlivé pohľady sa koncentrujú na dialogickú osobu v situácii ohrozenia tekutým zlom v postmoralitnej situácii, ktorá sa z roku 2019 na rok 2021 postupne stávala viac a viac tekutou. Čeliť osobnej zodpovednosti v takýchto podmienkach sa ukázalo ako náročné, no zmysluplné hrdinstvo, ktoré je nevyhnutné pre budúcnosť ďalších generácií. Preto sa môže monografia čítať ako povzbudenie, že napriek závažným zisteniam o stave postmodernenia zmýšľania o zodpovednosti na Slovensku, miery destabilizácie medziľudských vzťahov, dekonštrukcii politiky a verejného priestoru, existuje stále možnosť odvážne hľadať pravdu a čeliť situácii s rozumom, svedomím a v dialogike vzťahov.

Dejiny slovenského politického myslenia sú zaujímavou konfrontáciou rozdielnych koncepcií rozvoja národných špecifík a zabezpečenia kolektívnych a občianskych práv. Okrem známych osobností sa publikácia venuje aj menej známym predstaviteľom slovenského národotvorného myslenia. Uvádzané témy a preberaní myslitelia predstavujú zároveň ideové, ale často aj osobnostné protiklady. Viaceré navzájom protirečivé koncepcie však vytvárali myšlienkovú konkurenciu dôležitú pre rozvoj kultúrnopolitických aktivít slovenských vzdelancov. Z priblížených osobností národotvorného procesu sa stali všeobecne známe tie, ktorých myšlienky sa historicky presadili alebo zásadným spôsobom determinovali proces národnej emancipácie Slovákov. Viaceré z nich sa stali súčasťou národnej mytológie. Avšak slovenské politické myslenie je oveľa pluralistickejšie a myšlienkovo bohatšie, ako by mohol naznačovať reduktívny nacionalistický naratív prítomný aj v prejavoch novodobých politických aktérov.