Lukacs, ktorý sa sám označuje za reakcionára, považuje populizmus za najväčšiu hrozbu pre civilizáciu a tvrdí, že je podstatou národného socializmu aj komunizmu. Spochybňuje existenciu všeobecného fašizmu, pričom poukazuje na významné rozdiely medzi režimami, ako boli nacistické Nemecko a fašistická Taliansko. Jeho dielo často skúma historický posun od aristokratických k demokratickým elitám, ktoré sa obracajú na masy, a tvrdí, že moderná, buržoázna éra, ktorá sa začala počas renesancie, sa blíži ku koncu. Lukacs sa venuje obrane tradičnej západnej civilizácie proti vnímanému dehonestujúcemu vplyvu masovej kultúry.
Dielo amerického historika Johna Lukacsa sa sústreďuje na vzťahy medzi Hitlerom a Stalinom krátko pred osudným 22. júnom 1941. Okrem iného pripomína, že Stalin si Hitlera vážil a nepredpokladal, že ho napriek platnej dohode o neútočení napadne. Kniha zaujme najmä svojím nekonvenčným pohľadom na udalosti v predvečer jednej z najväčších vojenských konfrontácií svetových dejín.
Lukacs v knihe dáva do kontrastu politické systémy, hnutia a ideológie, ktoré učarovali 20. storočiu: demokraciu, liberalizmus, nacionalizmus, fašizmus, boľševizmus, národný socializmus, populizmus. V úvahách o americkej demokracii opisuje jej vývoj od 18. storočia po jej dnešnú podobu – nebezpečný a možno nezvratný populizmus, ktorý okrem iného zahŕňa prevahu ľudového sentimentu nad tým, čo bolo kedysi verejnou mienkou. Na tomto stave má podiel gigantická mašinéria masmédií, uprednostňujúca propagandu a zábavu, namiesto zmyslu pre históriu. Je to druh populizmu, ktorý siaha po nacionalizme a militarizme na to, aby udržal spoločnosť vcelku. Lukacsove postrehy sú originálne, štipľavé, aktuálne a dozaista inšpiratívne pre živú debatu o chúlostivom stave dnešnej (nielen) americkej demokracie.