Existuje legenda o tom, že kedysi bolo všetko krajšie a lepšie. Skutočnosť je iná, veď mnoho miest sa menilo, či mení k lepšiemu. Žiaľ, ani spomínaný mýtus nemožno celkom vyvrátiť, pretože sú miesta, ku ktorým bol čas neprajný. Publikácia prostredníctvom dvojíc obrazov z minulosti a súčasnosti približuje metamorfózy viac i menej známych miest Vysokých Tatier.
Publikácia o Vysokých Tatrách je retro pohľadnicovou prechádzkou po najkrajšom horstve Slovenska v rokoch 1948 až 1989. Ponúka obraz Tatier v období socializmu ako o tom vypovedajú v tej dobe vydané pohľadnice a texty Ivana Bohuša ml. Starší čitatelia si pri nich zaspomínajú na nedávno-dávne časy a tí mladší sa môžu vďaka nim oboznámiť s Tatrami z iného „uhla pohľadu“.
Publikácia opisuje vysokotatranské doliny s ich odvetviami v historickom kontexte, od ich poznávania prvými lovcami, hľadačmi pokladov, baníkmi a nakoniec vedcami a turistami. Autor, známy tatranský historik, tu opisuje výstavbu starých hospodárskych ciest, turistických chodníkov, chát a množstvo iných zaujímavostí. Časť reprezentačného fotografického materiálu tvoria aj archívne zábery. V záverečnej časti knihy je prehľadný Lexikón (všetkých) tatranských dolín.
Publikácia formou encyklopédie podáva obraz o dôvodoch vzniku, výstavbe a osudoch tatranských chát. V úvodných kapitolách autor opisuje spôsoby núdzového nocľahu prvých návštevníkov Tatier a venuje sa loveckým chatám, ktoré sa neskôr stali základom niektorých z tatranských osád. Hlavnú časť venuje vysokohorským chatám, vrátane tých, ktoré z rôznych dôvodov zanikli. V záverečných kapitolách nezabúda ani na nerealizované projekty vysokohorských chát a na „schroniska“ (chaty) v poľskej časti Vysokých Tatier. V knihe je podrobne opísaných približne 60 objektov. Texty sú doplnené množstvom obrazového materiálu, ktorý dokresľuje vývoj tatranských chát od najstarších čias po dnešok.
Publikácia pomocou viac ako 150 pohľadníc z prvej polovice 20. storočia, ktoré sú zaradené do topografických alebo tematických skupín, predstavuje rôzne kapitoly z dejín tatranskej osady Štrbské Pleso a obce Štrba.
Stručná história turistiky a kúpeľníctva vo Vysokých Tatrách, dobové aj súčasné fotografie, prvé pohľadnice, dopravné prostriedky, horské športy a Tatry po prvej svetovej vojne.
Príbehy zemepisných názvov ponúkajú nový pohľad na známe i odľahlé miesta Vysokých Tatier. Názvy sa pôvodne odvodzovali od vlastníckych vzťahov, neskôr ich ovplyvnili lovci, bylinkári, pastieri a ďalší. V 17. a 18. storočí vznikli ľudové názvy, ktoré nielenže odrážali kultúru a činnosti ľudí, ale aj prilákali prvých vedcov, ktorí ich prepisovali do spisovných foriem a prekladali do latinčiny. Títo vedci, spolu s zahraničnými bádateľmi, modifikovali názvy, čo ovplyvnilo slovenské názvoslovie. Vytvárali ho aj spišskí Nemci, goralské etnikum a Poliaci, pričom za monarchie sa objavili aj maďarské názvy. Názvoslovie sa vyvíja aj dnes, najmä kvôli potrebám horolezcov, ktorí potrebujú pomenovať terénne útvary. Tento text ponúka podnety na zamyslenie historikom, lingvistom, geografom, ale aj turistom a milovníkom Tatier. Publikácia sa snaží opísať Vysoké Tatry netradičným spôsobom, prostredníctvom zložitých príbehov vývoja ich slovenských zemepisných názvov, a je určená predovšetkým pre posledne menovaných.