Bill Hybels Poradie kníh

V knihe Stačí vykročiť predstavuje Bill Hybels novú éru osobnej evanjelizácie. Pristupuje k nej prirodzene a cez vzťahy, pričom sa necháva inšpirovať Ježišovým vlastným príkladom. Keď Kristus pred vyše dvetisíc rokmi „prešiel“ cez vesmír, neprišiel s nabifľovanými poučkami ani s naštudovaným scenárom. Vyzbrojený bol len ponukou spásy pre ľudí ako my, pričom mnohí stáli až po krk v bolesti, ktorú si sami spôsobili. Keď sa riadite modelom, ktorý ustanovil Ježiš, dejú sa ohromujúce veci. Hybels zdôrazňuje vedenie Ducha Svätého a pozýva nás vykročiť zo svojej zóny pohodlia. Volá nás do stretnutí s ľuďmi, ktorí túžia, aby sa o nich niekto zaujímal. Do stretnutí s mužmi a ženami, ktorí majú svoje vlastné príbehy a ktorých srdcia dychtia po dotyku Božej lásky – prostredníctvom vášho úsmevu, vášho povzbudenia, vašej otvorenosti, vášho priateľstva. Zistite, ako môžete zmeniť večnosť človeka, ktorý stojí blízko vás. Všetko sa to začína tým, že vykročíte.

Zistite, k čomu vás Boh v tomto svete povoláva. Kniha Kým si, keď sa nik nepozerá? dláždi cestu k poznaniu ako získať Boží charakter. "Keď si ráno čítam noviny alebo keď večer počúvam správy, vždy reagujem rovnako: zlo zo sveta nezmizne, pokiaľ ľudia, ktorí milujú Boha a ktorí sa pálčivým problémom sveta odmietajú podvoliť, nezačnú žiť podľa svojich hodnôt - odvahy, disciplíny a lásky." Bill Hybels

Táto kniha v zahraničí ani po dvadsiatich rokoch neschádza z pultov predajní. Možno aj preto, lebo hovorí o modlitbe v kontexte fenoménu, ktorý za posledných 20 rokov nemizne, skôr naopak rastie – je ním rýchlosť života, ktorý žijeme. Asi každý z nás už vyslovil vetu: „Nestíham sa modliť, nemám čas.“ V tempe, ktorým žijeme, sa čas na modlitbu stáva skôr prepychom ako samozrejmosťou. Autor sa však k tomu postavil presne naopak – život je príliš rýchly, aby sme si mohli dovoliť zanedbávať modlitbu, pretože práve cez modlitbu budujeme svoj vzťah s Bohom, ktorý jediný môže vniesť rovnováhu a pokoj aj do života plného stresu. A preto nás vyzýva, aby sme si dopriali tento prepych – nájsť si pravidelný čas na stretnutie s Bohom, „nie zvyšný, hocijaký čas, ale hodnotný čas. Čas určený na kontempláciu, meditáciu a premýšľanie. Voľný a nerušený čas.“