Bill Mesler Knihy

Mohol by mať za určitých okolností sebaklam pozitívne dôsledky? Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva. Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Autori tvrdia, že sebaklam môže, paradoxne, zohrávať zásadnú úlohu na ceste k úspechu a duševnej pohode. Klamstvá, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života, nám pomáhajú udržiavať živé a dynamické vzťahy s našimi blízkymi, priateľmi a kolegami. Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú. Kniha Užitočné ilúzie je sugestívnym rozprávaním o mozgu, ktorý zámerne klame sám seba. Ponúka nevšedné osobné príbehy, ale aj množstvo aktuálnych poznatkov z oblasti psychológie, neurovied či filozofie, no najmä pôsobivo vysvetľuje, čo znamená byť človekom.

Kniha dvojice amerických autorů Stručné dějiny stvoření představuje historii západní vědy z jedné specifické perspektivy, kterou je hledání odpovědi na tu zřejmě nejzávažnější otázku, jíž se věda vůbec zabývá: Jak vznikl život? Autoři sledují často klikaté cesty a nesnadná vítězství těch, kdo bořili stávající mýty ve vědách a snažili se rozluštit toto tajemství. Jejich líčení začíná od nejstarších dob a pokračuje přes renesanci a osvícenství k Darwinově evoluční teorii a konečně i k objevení DNA. Tato fascinující objevitelská cesta si všímá nejen hledání odpovědi na otázku, kde se vzal život, ale prozkoumává i samu podstatu vědeckého bádání a objevů a jejich objektivity.

Autor slavného podcastu Skrytý mozek si v této knize klade neobvyklou otázku: pokud je schopnost lhát a obelhávat se univerzální lidská vlastnost, musí mít pro nás logicky nějakou evoluční výhodu. Ale jakou? Nejde jen o placebo, lži z laskavosti nebo sklon věřit konspiračním teoriím. Autor nanejnovějších vědeckých výzkumech i příkladech z každodenního života ukazuje, že otázka není, zda sobě i druhým někdy lžeme (ano), ale jaký z toho my či oni máme prospěch a zda je vlastně dobrý nápad to měnit.

Wahrnehmung ist individuell. Je nachdem, von welchem Standpunkt aus man etwas betrachtet. Unser Gehirn täuscht uns über unangenehme Details hinweg, wie den ständig nörgelnden Partner, den wir uns schönreden. So sichert es die Stabilität unserer Beziehungen, unserer Existenz und Gesellschaft. Doch wie schafft es das? Und warum bemerken wir es nicht? Anhand von Fallbeispielen erläutern Shankar Vedantam und Bill Mesler, wann genau kognitive Dissonanz entsteht, welche Konsequenzen sie für unsere Selbstwahrnehmung hat und welche Rolle die Selbsttäuschung in unserem alltäglichen Leben spielt.

Siła i paradoks samooszukującego się umysłu. Dlaczego logika i racjonalność są mało skuteczne w konfrontacji z przesądami i teoriami spiskowymi? Czy korzyści z samooszukiwania się przewyższają jego koszty? Shankar Vedantam i Bill Mesler analizują kłamstwo i samooszukiwanie w naszym życiu, ukazując, że kłamstwa, które sobie wmawiamy, mogą pozytywnie wpływać na relacje z innymi i nasze postrzeganie siebie. Autorzy zachęcają do zbadania rzeczywistego oddziaływania samooszustw oraz odpowiedzi na pytanie, jakie potrzeby one realizują. W książce znajdziesz m.in.: powiązania między Donalda Lowry’ego, Franza Antona Mesmera, Lanca Armstronga, Richarda Nixona i Billa Clintona; definicję naiwnym realizmu i widzenia życzeniowego; historię efektu placebo; wpływ rozmowy na zdrowie; rolę uprzejmej obsługi w sklepie; oraz sprzeczność w nauczaniu dzieci mówienia prawdy, podczas gdy rodzice często sięgają po kłamstwo. Vedantam, amerykański dziennikarz i korespondent naukowy, oraz Mesler, dziennikarz badający ludzkie wierzenia, prowadzą nas przez fascynującą podróż po ludzkim umyśle, odkrywając złożoność samooszukiwania się.