Tomáš Janura Poradie kníh

Publikácia predstavuje šiesty diel série, ktorej ambíciou je postupne spracovať kaštiele a kúrie na celom území Slovenska. V každej knihe nájde čitateľ nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, ktoré do neho neboli zaradené. Predchádzajúce diely sa zaoberali Liptovskou, Oravskou, Spišskou, Turčianskou a Zvolenskou stolicou. Kniha o Hontianskej stolici približuje 59 šľachtických sídiel, konkrétne 16 kaštieľov a 43 kúrií. Do zoznamu štátom chránených pamiatok sa dostalo iba päť kaštieľov a tri kúrie. Autori rozdelili heslá podľa aktuálneho administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno- historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom zhodnotení Hontianskej stolice možno konštatovať, že tu v dôsledku zániku Uhorska v roku 1918 došlo k obrovským stratám v oblasti záhradnej architektúry. Možno najhodnotnejší zaniknutý park sa rozprestieral v Horných Súdovciach, súčasnej miestnej časti obce Súdovce. Z hľadiska urbanizmu celej dediny možno za veľkú ujmu na kultúrnom dedičstve považovať Lontov, v minulosti typický svojimi vzájomne prepojenými záhradnými úpravami pri troch rezidenciách, z ktorých zostala len jedna. Okrem nej sa do súčasnosti zachovali ešte dve kúrie, pričom pôvodne ich dopĺňali ešte ďalšie tri šľachtické sídla. Jednoznačne najznámejší kaštieľ stelesňuje niekdajšie reprezentatívne obydlie rodov Koháry a Sachsen-Coburg-Gotha vo Svätom Antone s vysokou architektonickou i historickou hodnotou celoslovenského významu. V jeho tieni stojí ale kaštieľ Palásthyovcov (s. č. 634) v Plášťovciach, ktorý nie je vôbec vyhlásený za pamiatku napriek svojej autenticite a v rámci Slovenska unikátne zachovaným terasám niekdajšej barokovej záhrady.

Vidiecke šľachtické sídla v Zvolenskej stolici sú štvrtým dielom série venovanej kaštieľom a kúriám na území bývalých uhorských stolíc. Autorom historickej časti textov je Tomáš Janura a architektonicko-historické údaje spracovali Ľubica Fillová a Michal Šimkovic. Do knihy s celkovým rozsahom 134 strán bolo zahrnutých šestnásť stojacich a štyri zaniknuté kaštiele a kúrie na území kedysi samostatných dedín Dolná Mičiná, Dúbravica, Hájniky, Horná Mičiná, Horný Rakytovec, Hronsek, Iliaš, Kráľová, Ostrá Lúka, Radvaň, Veľká Lúka, Vlkanová, Zolná a Zvolenská Slatina. V uvedených lokalitách vlastnili sídla hlavne predstavitelia rodov Battik, Benický, Bezegh, Bohuš, Dúbravický, Eszterházy, Géczy, Gerhardt, Gyurky, Kéry, Ostrolúcky, Radvanský, Soós, Széchy, Tihanyi a Zolnay. Čitateľ v publikácii nájde zaujímavé životné osudy spojené s konkrétnymi miestami.

Publikácia predstavuje tretí diel série, ktorej ambíciou je postupne zmapovať kaštiele a kúrie na celom území dnešného Slovenska v rámci bývalých historických regiónov stolíc. V každej knihe čitateľ nájde nielen pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ale aj tie, o ktorých existencii dodnes málokto vôbec tušil. Predchádzajúce dva diely sa z tohto pohľadu zaoberali kaštieľmi a kúriami v Liptovskej a Oravskej stolici. V knihe venovanej Turčianskej stolici bolo spracovaných 66 šľachtických rezidencií, z toho 14 kaštieľov a 52 kúrií. V zozname štátom chránených pamiatok sa nachádza trinásť kaštieľov a iba jedenásť kúrií. Heslá autori rozdelili podľa súčasného administratívneho členenia obcí. Kapitoly o jednotlivých rezidenciách, v závislosti od stavu poznania, obsahujú dlhšie alebo kratšie texty o ich majiteľoch, stavebno-historickom vývoji a pri časti objektov aj o priľahlých záhradách alebo parkoch. Pri celkovom pohľade na stav zachovania a okolitého urbanizmu sa ukázalo, že najhoršie dopadli Dražkovce, Laclavá a Príbovce, kde došlo k najväčšiemu úbytku objektov a znehodnoteniu urbanizmu v dôsledku novej výstavby a nezáujmu o chátrajúce objekty. V súčasnej dobe hrozí úplný zánik kúrii v Malom Čepčíne. Takýto stav a postoj k historickým objektom vyvoláva dojem, že toľko deklarovaná priorita rozvoja cestovného ruchu je len formálna.

Hrad Korlátka - v poradí už 11. publikácia z edície Slovenského skautingu - Sprievodcovia po hradoch. Korlátka sa nachádzajú v pohorí Malé Karpaty, nad obcou Cerová, neďaleko Senice. Hrad pochádza z 13. storočia, pričom od 18. storočia dochádza k jeho intenzívnemu pustnutiu. Publikácia obsahuje, tak ako všetky predchádzajúce diely, množstvo fotografií a tiež dobovú rekonštrukciu hradu z konca 17. storočia. Brožúrka je vynikajúcim pomocníkom pri návšteve hradu.