Marek Syrný Poradie kníh

Nič sa neskončilo. Slovenský štát z rokov 1939-1945 je aj nie je históriou: hoci jeho fyzickú existenciu ukončili vojská antifašistickej koalície a predstaviteľov režimu HSĽS odsúdili povojnové súdy, ani zďaleka to neznamenalo konečnú bodku. Nová kniha, uvádzaná v súvislosti s 85. výročím vzniku štátu, sa pokúša o bilanciu toho, ako a prečo sa nám s našou národnou traumou (ne)podarilo popasovať. Publikácia predstavuje vôbec jeden z prvých príspevkov do serióznej diskusie, snažiacej sa bez emócií a na základe precízneho výskumu doma i v zahraničí objasniť príčiny vzniku posvätnej aury Slovenského štátu a spomienkového optimizmu naň v povojnovej epoche, analyzovať ich podoby a premeny od roku 1945 do súčasnosti. Kniha nie je obyčajnou historickou bilanciou, ale do značnej miery histológiou našej prítomnosti. Dôraz pritom kladie na to, ako s témou Slovenského štátu manipulatívne pracovali jednotlivé politické a kultúrno-intelektuálne prúdy, ktoré o ére Jozefa Tisa generovali pozitívne stereotypy, nálady a historické povedomie, aké reakcie vyvolávali nimi vytvárané obrazy a ako vo vzájomnej synergii formovali stále pretrvávajúce prostomyseľné mýty. To všetko v piatich kapitolách: s bohatým množstvom zdrojov, fotografických príloh a vo svižnom čítavom jazyku autorského kolektívu.

Editor: Marek Syrný ; autori: Mária Badinská a 15 ďalších: - Goněc, Vladimír - Hruboň, Anton, 1989 - Koura, Jan - Križalkovičová, Zuzana - Mazurkiewicz, Anna - Medvecký, Matej - Michálek, Slavomír, 1961 - Nekola, Martin, 1978 - Podolec, Ondrej, 1975 - Raška, Francis - Segeš, Dušan, 1977 - Prando Šušová, Patrizia - Tomek, Prokop,1965 - Vajda, Barnabás

Kolektívne dielo 15 slovenských, českých a poľských historikov prináša erudovaný pohľad na významné problémy, udalosti a procesy formujúce vojenský, politický a hospodársko-spoločenský vývoj v druhom vojnovom roku 1940. Cez nahliadnutie na vojenské pôsobenie československých exilových vojakov vo Francúzsku či pôsobenie československých a poľských letcov na nebi vojnovej Európy, resp. cez priezor slovenských tankov načrtáva aj vývoj odbojovej myšlienky a organizačného rozvoja rezistencie na Slovensku, v českých krajinách i v západnej Európe, ako aj prejavy antisemitizmu na Slovensku, moravského separatizmu za riekou Moravou, ale tiež peripetie pôsobenia popredných dobových vedcov, športovcov futbalového klubu ŠK Bratislava či podniku Sandrik.

Slovenské národné povstanie nepotrebuje obhajobu. Ide nesporne o najvýznamnejšiu historickú udalosť slovenských dejín, ktorá sa v historickom kontexte dávno obhájila sama. Ani náhodou to nie je čierny deň slovenskej histórie. Koniec koncov prieskumy verejnej mienky kontinuálne potvrdzujú, že viac ako 80 percent obyvateľov Slovenska považuje SNP za historický predel, ktorý je vnímaný najpozitívnejšie zo všetkých historických míľnikov.

Politické zmeny v rokoch 1945-1948 a ich dopad ma povojnovú spoločnosť.

Na piedestáli zlomových rokov 20. storočia nepochybne zaujíma veľmi významné miesto rok 1939. Rok, v ktorom vypukol najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva. Rok, kedy sa zavŕšili dôležité zmeny medzinárodnej politiky, ale tiež vnútorného vývoja jednotlivých štátov, pre ktoré bol rok 1939 skutočne osudovým. Väčšine týchto javov, resp. práve tým najpodstatnejším pre dejiny „našej“ strednej Európy, sa venuje táto kolektívna publikácia. Prispelo do nej 41 slovenských, českých, poľských, maďarských, ruských a nemeckých autorov, ktorí vytvorili veľmi široký, plastický a interesantný obraz udalostí, spojených so zánikom Československa a existenciou Slovenského štátu, či so začiatkom druhej svetovej vojny. Zároveň predostreli obraz začínajúcej vojnovej reality v oblasti politiky, vojenstva, hospodárstva či kultúry. Reality prvých mesiacov vojny v poľskom prípade, ale najmä okupácie i kolaborácie, ktorá v česko-slovensko-podkarpatoruskom prípade trvala už od marca 1939...

Publikácia ponúka 22 fundovaných príspevkov slovenských, českých, poľských a talianskych historikov o „roku nula“ tzv. Studenej vojny. S prioritným dôrazom na opis a analýzu politického, ekonomického, kultúrneho či celkového spoločenského vývoja na Slovensku, resp. Československu v roku 1948, zameriava sa na priblíženie takých historických fenoménov ako komunistický prevrat z februára 1948 a etablovanie sa a prvé represie režimu, vyakčňovanie, prvá berlínska kríza, banderovci, protikomunistický odboj, poštátňovanie hospodárstva, repatriácia, situácia menšín a ďalšie.

Publikácia ponúka 22 príspevkov slovenských, českých, maďarských a poľských autorov týkajúcich sa povojnového roku 1947. Ten je na Slovensku resp. Československu charakterizovaný najmä vnútropolitickým bojom medzi demokratmi a komunistami o smerovanie štátu, ktorý sa odohráva na pozadí zhoršujúcich sa vzťahov medzi sovietskym blokom a Západom. Na pozadí začínajúcej Studenej vojny sa tak môžeme dočítať o stále prebiehajúcom súdení vojnových zločincov a previnilcov, čoho vrcholom bolo súdenie bývalého prezidenta Slovenského štátu Jozefa Tisa. Načrieme tiež do procesov prebiehajúcich v armáde či polícii. Viacero kapitol pojednáva o ozbrojenom prechode tzv. banderovcov republikou v lete a na jeseň 1947 a politických komplikáciách, ktoré to prinieslo. Ďalšie príspevky sú venované riešeniu národnostnej otázky a problematike povojnovej repatriácie zahraničných Slovákov či Čechov. Nechýba ani pohľad na slovensko-poľský spor o Severný Spiš a Hornú Oravu či sondy do pomerov v židovskej, evanjelickej či grécko-katolíckej komunite. Publikácia je obohatená o sprievodné mapy, tabuľky či dobové fotografie a karikatúry.

Publikácia ponúka v 9 kapitolách rôzne slovenské a rumunské analýzy, názory a pohľady na fenomén tzv. viedenských arbitráží, ktorými sa v rokoch 1938-1940 riešili územné nároky Maďarska voči Slovensku a Rumunsku. Slovensko prišlo v októbri 1938 na 6 rokov o svoje južné pohraničie, vrátane Košíc, ktoré sa stali súčasťou Maďarského kráľovstva Miklósa Horthyho. Rumunsko postihol rovnaký osud o necelé dva roky neskôr, keď muselo prenechať Maďarsku po zvyšok druhej svetovej vojny Severné Sedmohradsko. Prvý raz je na Slovensku predstavené najmä interesantné vnímanie týchto pre nás negatívnych územných zmien tak, ako sa dotkli resp. prebiehali v Rumunsku, aké boli ich príčiny a dôsledky pre naše národné dejiny, ale aj ich širší regionálny rozmer.

Osudy Gustáva Husáka od konca druhej svetovej vojny, až po jeho zatknutie vo februári 1951, teda z časového hľadiska šesť rokov, počas ktorých prešla ČSR i sám Husák mnohými zásadnými zvratmi. V tomto období žil Husák naplno politikou, zastával dôležité štátne a stranícke funkcie a bol tak spoluzodpovedný za vývoj na Slovensku. Ako povereník dopravy sa zaslúžil o rýchlu obnovu vojnou zničeného Slovenska, vo veku tridsaťtri rokov sa stal predsedom Zboru povereníkov a teda slovenským premiérom, patril k vedúcim funkcionárom KSS a intenzívne robil všetko preto, aby komunistická strana dobojovala svoj zápas o absolútnu moc do konca. Stál pri hladkom priebehu februárového prevratu na Slovensku aj následnej kriminalizácii politických oponentov. Musel však znášať intrigy vo vedení strany a zákulisný mocenský boj. Netrvalo dlho a sám sa dostal do pozície, kedy sa ho vzdala vlastná strana. Ostro kritizovaný prišiel o všetky dôležité funkcie a po pár mesiacoch tiež o vlastnú slobodu.