Ondrej Sokol Poradie kníh (chronologicky)

Dvanásť rokov po nukleárnom konflikte sa zvyšky ľudstva v nehostinnom svete dokázali opäť postaviť na nohy. Hladomor je minulosťou, každý má strechu nad hlavou a počiatočnú anarchiu vystriedala vláda zákona a poriadku. Lenže nie každému je to po chuti. Policajný vyšetrovateľ Martin Mráz po zbabranom záťahu na sériového vraha upadol do nemilosti. Keď na opačnom konci Spoločenstva nájdu zdanlivo ďalšiu obeť páchateľa, ktorý mu unikol, policajt zavetrí šancu na vykúpenie a návrat medzi elitu. Prípad sa však veľmi rýchlo zamotá viac, než očakával. Spoločne s kolegyňou Andreou Došekovou bude čeliť žoldnierom, teroristom i skorumpovanej vládnej organizácii, až sa na ich pleciach napokon ocitne osud celej civilizácie… Alebo toho, čo z nej po Vojne zostalo.

Po dvoch úspešných dieloch o tom, aké je to voziť Nórov, prichádza Ondrej Sokol s historkami o vození Kórejcov. Obmena cestujúcich prináša nové spôsoby, akými sa dá šoférovi autobusu skomplikovať život, pričom autor sa vám ich nebojí dopodrobna opísať. Zmena nastáva aj v prostredí – tentoraz sa nebudeme premávať len po Nórsku, ale rovno krížom cez celú Európu. Z Nemecka cez Rakúsko s móresmi z čias monarchie, urobíme si zastávku v čiernej diere strednej Európy a cez našich južných susedov sa pretrmácame na divoký Balkán okolo roku 2014, aby sme sa šťastlivo presunuli vpred v čase aj v priestore za severný polárny kruh...Čo sa nemení, je Ondrejov typický humor a rozprávačský talent. Automaticky vás vtiahne na sedadlo vodiča medzi fotomaniackeho mnícha a sprievodkyňu. Napínavou jazdou zahraničím zistíte, že nezáleží na tom, či ste v Nemecku, u susedov alebo na Balkáne. Všade sa nájde nejaký dôležitý colník, šéf parkoviska, dôchodca alebo čajka, ktorí vám chcú pokaziť deň.Kniha obsahuje tradične veľa zábavy, dve záhadné kórejské tabletky a dokonca aj romantickú linku, v ktorej budete fandiť autorovmu kukovi.

Ondrej Sokol omnoho radšej počúva, než rozpráva. Vypočul teda modlitby i zbožné priania svojich fanúšikov a napísal pokračovanie svojho úspešného debutu o patáliách s vozením Nórov v autobusoch. Tentokrát sa dozvieme, aké je to šoférovať ekologické hybridy v extrémnych severských podmienkach, aké sú výhody vozenia turistov na Nordkapp a prečo jazdiť MHD, hoci aj v Nórsku, nemusí byť až taká výhra. Táto kniha má naozaj všetko: politicky nekorektný humor, intermezzo s ňuňu mačiatkom a dokonca virtuálnu prehliadku najsevernejšieho WC Európy. Viacerých čitateľov určite prekvapí tiež fakt, že nielen u nás sa zadávajú a vyhrávajú tendre s absolútne nezmyselnými podmienkami. V knihe Ako som vozil Nórov 2 je študovaný prekladateľ a vášnivý šofér autobusu Ondrej opäť v plnej sile - dočkáme sa trefných prirovnaní a zábavných historiek, cez ktoré nakukneme oknom autobusu do prostredia príťažlivej škandinávskej krajiny. Je to jednoducho Sokol taký, akého ho máme radi - otrlý, nad vecou a s chuťou voziaci rôzne národnosti po napínavých trasách. Nech mu to vydrží.

Na inzerát pre vodičov autobusov v Nórsku som pôvodne ani nechcel odpovedať, keďže explicitne požadovali minimálne dva roky praxe. Hoci mi to pripadalo ako strata času, nakoniec som naklepal cévéčko v angličtine a bez nejakých extra nádejí ho poslal. Myslím, že keď Bobovi Dylanovi udelili nobelovku, nebol zďaleka taký prekvapený ako ja, keď ma pozvali na pohovor. Ani pred prvou súložou som nemal v bruchu také motýle, ako keď som vkročil do šerednej kancelárskej budovy na Pražskej ulici, kde sa mali konať pohovory. Stretlo sa nás tam sedem alebo osem a okrem jedného mali všetci oveľa viac skúseností. Pohovor prebehol hladko. Angličtinou som urobil dojem. Vodičskými schopnosťami ani veľmi nie, keďže skúšobnú jazdu sme robili na novom zájazdovom Volve s modernou elektronickou prevodovkou, ku ktorému mala mne pridelená Karosa tak blízko ako Rytmusova tvorba k hudbe. Na konci mi ľudia z agentúry povedali, že sa ozvú. Ja som to pochopil tak, že sa neozvú a išiel som domov. Ale oni sa ozvali.