Alojz Milošovič Poradie kníh

Kniha je napínavým príbehom z druhej polovice 20. storočia, obdobia, keď boli zo Sovietskeho zväzu vysťahúvaní sovietski občania židovského pôvodu. Ešte pred ich vysťahovaním prebiehali zložité a zdĺhavé rokovania medzi sovietskymi a izraelskými predstaviteľmi. Vysťahúvanie po železnici využili sovietske bezpečnostné služby na ilegálne vyvážanie zlata a drahokamov pre svoje zahraničné potreby. Počas tuhej zimy sa jedna zo skriniek s pokladom, upevnená pod vagónom, uvoľnila na železničnej stanici Žilina, pri presúvaní vagónov z expresu Moskva – Praha na expres Košice – Bratislava. Skrinku náhodne našli dvaja posunovači. Za zložitých okolností skrinku vzali a ukryli do jednej málo známej jaskyne. Medzitým však KGB začala viesť rozsiahle pátranie po skrinke a sovietskym agentom sa podarilo objaviť miesto jej uloženia. Komando sovietskej tajnej služby vtrhlo do jaskyne a oboch posunovačov zastrelilo. Skrinku prepravili na letisko Sliač a odtiaľ do Moskvy.

Nie som prvý ani posledný, ktorý sa postavil na tenký ľad. Odvážiť sa písať o hriechoch, a k tomu ešte 'hlavných', je asi viac ako len odvaha.

Kniha nielen o gorilách, stranách a podnikateľoch. Sám autor vraví, že ide o pamflet. Je to v poradí už 5. kniha Alojza Milošoviča, ktorá rozoberá osudy ľudí po novembri 1989 a zachádza až do budúcnosti 20 rokov vzdialenej od dneška.

Bývalí spolužiaci, dnes už dávno neexistujúcej fakulty jednej bratislavskej univerzity, ktorí sa stretli po 45 rokoch si rozprávajú svoje pikantné príbehy a milostné zážitky. Kniha je ilustrovaná perokresbami akademického maliara Ondreja Zimku, ktorý sa v úvode knihy priznáva: „Prispôsobil som jazdu svojho pera stavu textu a vozovky autora.“

Humorom autorovi vlastným ladená autobiografia. Ide o príbeh Miloša, ktorého osud i celý život ovplyvňovali rôzne –izmy a ako názov knihy nahovára „iné zmýšľanie“ rodičov ako bolo želané z najvyšších kruhov.

Kniha je napísaná a vydaná pri príležitosti 20. výročia "nežnej revolúcie". Všetky ovplyvňovacie prostriedky verejnej mienky, či už súkromné alebo štátne televízie, rozhlasy, noviny, časopisy a ich prostredníctvom jednotlivci sa už skoro v stareckej naivnosti vychvaľujú a nám v čo najkrajšej forme vtĺkajú do hláv pripomínanie si heroického víťazstva kapitalistickej demokracie nad socializmom a z toho plynúce výhody. Ale pre koho? Čo keby sme sa na túto historickú skutočnosť pozreli aj trochu inak, inými očami a z iného uhla?