René Guénon Knihy

René Jean-Marie Joseph Guénon (15. november 1886, Blois, Francúzsko - 7. januára 1951, Káhira, Egypt) bol francúzsky metafyzický spisovateľ. V roku 1930 po manželkinej smrti opustil Európu a natrvalo sa usadil v Káhire. Mimo priameho dosahu tlakov prostredia, ktorého nepochopenie, ba až nevraživosť, mu v rodnom Francúzsku strpčovali život, sa tu v plnej miere mohol venovať písaniu a praktizovaniu súfijskej duchovnej cesty. V roku 1949 získal egyptské občianstvo. K hlavným témam Guénonovho diela patrí vzťah západného a východného sveta; možnosť prístupu k Tradícii, ktorá sprostredkuje skutočné, nie iba intelektuálne Poznanie, a ktorá sa naprieč rôznymi formami sprostredkovania vo svojej podstate nemení a nepodlieha dobovým vplyvom; štúdium symbolov a ich miesto na ceste Poznania; tajné vedy; kríza moderného sveta, ktorý Guénon chápe ako úchylku scestnej, teda západnej civilizácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria okrem predkladaného titulu knihy Kríza moderného sveta, Kráľ sveta, Všeobecný úvod do štúdia hinduistických náuk, Človek a jeho naplnenie podľa védánty či Symbolika kríža. Po období, keď bolo Guénonovo dielo s výnimkou úzkeho okruhu čitateľov prehliadané a marginalizované, sa v posledných desaťročiach stáva čoraz viac predmetom záujmu aj v rámci akademického prostredia. Kniha Vláda kvantity a znamenia časov z roku 1945 je pokladaná za Guénonovo opus magnum.

Kniha Kríza moderného sveta z roku 1927 je Guénonovým najznámejším, ba najslávnejším dielom, v ktorom sa venuje jednej zo svojich ťažiskových tém: kritike moderného sveta a výkladu príčin, ktoré viedli k jeho vzniku. Na rozdiel od jeho neskoršieho diela Vláda kvantity a znamenia časov z roku 1945, ktorého preklad sme uverejnili v roku 2022,ide o prístupnú a pomerne ľahko zrozumiteľnú knihu. Pri jej čítaní si však uvedomíme, že za vonkajšou prístupnosťou sa skrýva hlboký a prenikavý pohľad, ku ktorému sa môžeme ako čitatelia opätovne vracať a nanovo vnímať jeho nástojčivosť a platnosť. Kniha sa v čase svojho vydania stretla s nečakaným ohlasom a surrealistický spisovateľ André Thirion sa vyjadril, že ľudia „poznali jej obsah aj bez toho, aby ju čítali“. Guénonov protimoderný a protidemokratický pohľad sa však iba veľmi na krátko stretol s prijatím v konzervatívnych a nacionalistických kruhoch. Autor totiž odmieta nacionalizmus ako skrz-naskrz moderný produkt, čiže výsledok rozpadu prirodzenejšieho, stavovského spoločenského usporiadania. René Guénon aj v tejto knihe potvrdzuje svoju dôsledne apolitickú univerzálnu metafyzickú perspektívu, ktorá je nadinidivuálna, takže si ju nemôže privlastniť nijaký jednotlivec či skupina.

René Guénon (1886-1951) byl významný francouzský filosof a metafyzik, zakladatel školy integrálního tradicionalismu neboli perennialismu. Proslul svou kritikou moderního světa a snahou o esoterické smíření různých ortodoxních světových náboženství, v jejichž pozadí viděl obrysy univerzální, primordiální Tradice. Lidstvo podle Guénona podstupuje proces sestupu z duchovního zlatého věku, kdy veškerý způsob života směřoval k božskému, do odduchovněné, sekularistické moderny. Tvrdí, že se nejedná o subjektivní, nýbrž objektivní proces provázený ontologickým znehodnocením světa. Ve své pozdní knize Vláda kvantity a znamení doby, poprvé vydané v roce 1945, se zabývá posledními fázemi tohoto sestupu, kdy bude tradiční řád nejdříve nahrazen vládou stejnosti, konformnosti a kvantity, aby tento stav posléze vedl k ustanovení převráceného řádu. Při svém popisu čerpá z eschatologie různých náboženských tradic a všímá si filosofických prekurzorů urychlování sestupu v Descartovi a dokonce již v pozdní scholastice. Vláda kvantity je právem považována za završení Guénonova myslitelského díla, na jehož konci přes všechen pesimismus prozařuje víra v konečnou nápravu a překonání pádu člověka a veškerenstva.

Francouzský filozof, zasvěcenec súfismu, přibližuje posvátnou symboliku "duchovního středu světa". Všechny tzv. duchovní tradice prokazují existenci země v pravém smyslu svaté, která je ostatním svatým zemím nadřazena jako jejich prototyp - "země živých". Bývá zpravidla lokalizována do "neviditelného světa" . Pro nepovolané je fakticky neviditelná a nedostupná. Matematik a filozof z hlediska tradičních metafyzických i esoterických nauk interpretuje tzv. zemi živých.

Francouzský myslitel kritizuje nedostatečnou roli intelektuální elity v současném západním světě. Ve východních civilizacích stále existuje intelektuální elita, jež zosobňuje předpoklad uchování tradice. Na Západě tato elita již neexistuje, což představuje ohrožení samotného bytí západního světa. Guénon zdůrazňuje nutnost obnovy intelektuální elity, schopné oživit principy tradičních civilizací, pro něž člověk není součástí úzce utilitárního, ale vesmírného řádu. Jejím nositelem by se mohla stát již stávající západní organizace – katolická církev. Instituce by však musela získat hlubší smysl...

The Symbolism of the Cross is a major doctrinal study of the central symbol of Christianity from the standpoint of the universal metaphysical tradition, the 'perennial philosophy' as it is called in the West. As Guernon points out, the cross is one of the most universal of all symbols and is far from belonging to Christianity alone. Indeed, Christians have sometimes tended to lose sight of its symbolism of its symbolical significance and to regard it as no more than the sign of a historical event. By restoring to the full spiritual value as a symbol, but without in any way detracting from its historical importance for Christianity, Guenon has performed a task of inestimable importance which perhaps only he, with his unrivaled knowledge of the symbolic languages of both East and West, was qualified to perform.

V knihe Človek a jeho naplnenie podľa védánty, ktorá je prvým rozsiahlym metafyzickým dielom Reného Guénona (* 1886 –† 1951), autor do hĺbky analyzuje všetky základné pojmy védánty, ktorá je podľa indickej tradície zavŕšením a najvyšším stupňom Véd. Guénon sa po celý život venoval hlbokému štúdiu najvýznamnejších východných učení (védánta, taoizmus, súfizmus), preto mu jeho erudícia umožnila nachádzať prínosné paralely medzi nimi, poukazovať na ich vzájomné vplyvy, ako aj na obzor, ktorý otvárajú a ktorý sa podstatne líši od obzoru filozofie v západnom ponímaní. Guénon sám o sebe hovorí ako o „sprostredkovateľovi“ náuk, ktoré majú nadindividuálny charakter. V súlade s tým ponúka verný a detailný pohľad na védántu, ktorý je v prevažnej miere inšpirovaný šivaistickou interpretáciou významného svätca Šankaráčárju. Podľa viacerých ide o najpresnejšie uchopenie védánty z pera západného autora. Kniha je doplnená prácou Východná metafyzika, prednesenou na parížskej Sorbonne v roku 1925, ktorá predstavuje stručné zhrnutie autorových postojov k ponukám Východu a Západu.

Perspectives on Initiation presents initiation as essentially the transmission, by the appropriate rites of a given tradition, of a 'spiritual influence' which represents the 'beginning' (initium) of the spiritual journey. It is unique in giving a comprehensive account both of the conditions of initiation and of the characteristics of organizations qualified to transmit it. While most of its 48 chapters deal with specific aspects of initiation, others cover an astonishing range of related subjects, among Magic and Mysticism, Ceremonial Magic, Psychic 'Powers', The Symbolism of the Theater, The Gift of Tongues, Greater and Lesser Mysteries, Rose-Cross and Rosicrucians, Some Reflections on Hermeticism, and The Birth of the Avatara. Related articles are collected in Guénon's Initiation and Spiritual Realization.

In the first half of the 20th century, a French man, RenèGuènon (1886-1951), struck the conscience of the Westernworld by reminding it about the spiritual knowledge that wasat the heart of all traditional civilizations but that the modernWest had completely lost sight of. A profound knower ofHindu, Islamic, Taoist and other traditions, Guènon expounded,in a similar way as Coomaraswamy with whom he regularlycorresponded, the traditional metaphysics which give aunity beyond the forms to the apparently different traditionsof mankind. In The Crisis of the Modern World, published forthe first time in 1927, he writes a relentless and radical criticismof the modern world, revealing its shallowness whenconfronted with the traditional civilizations. Almost eightyyears later, his words are still fully valid, and applicable to alarge extent to the India of today, which is in danger of beingsubmerged by a strong flow of modern ways and conceptions.