Genettovo dielo bolo kľúčové pri návrate rétorickej terminológie do literárnej kritiky, oživením pojmov ako trópus a metonymia. Jeho zásadný prínos k teórii rozprávania, najmä prostredníctvom "Narrative Discourse: An Essay in Method," hlboko ovplyvnil tento odbor. Jeho viacdielna séria "Figures", vrátane "Narrative Discourse", a jeho vplyvná trilógia o textovej transcendencii, formovali kritické prístupy k literatúre. Hoci nie je tak široko študovaný ako niektorí súčasníci, Genettove koncepty, ako napríklad 'paratext' a 'hypotext', sa stali základnými pri chápaní literárnych diel.
Autor známy svojimi štrukturalistickými teóriami o kritikovi a umelcovi sa v tejto knihe venuje problematike metalepsy v priestore fikcie a na príkladoch literárnych diel, píše o rozširovaní možností rozprávania, ako aj interpretácie sveta.