„Nesúďte ľudia prísne o mne, aj do ľalie padne prach,“ prosí básnik, literárny kritik a prekladateľ, ktorý sa ukrýva pod pseudonymom Tichomír Milkin. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Tichomír Milkin. Sny a nádeje. Tatran. Bratislava 1985. 408 s. Ján Sedlák zostavil, textologicky upravil a napísal predslov, poznámky a vysvetlivky.
„Nesúďte, ľudia, prísne o mne, aj do ľalie padne prach.“ Tichomír Milkin, hoci bol kňazom, písal aj ľúbostné verše. V čase písania ich však nepublikoval a tak o nich verejnosť dlho nevedela. Literárna kritika ho označuje ako prvého naozaj erotického lyrika u nás. „Čo moje srdce cíti, / to spieva lutna; / či vás to dráždi, abo / či vám to chutná.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Tichomír Milkin: Sny a nádeje. Tatran. Bratislava 1985. 408 s. Ján Sedlák zostavil, textologicky upravil a napísal predslov, poznámky a vysvetlivky.
Výber z diela Jána Donovala alias Tichomíra Milkina (1864–1920) je prvým knižným vydaním jeho básní a kritických statí. Čitateľská verejnosť ho dosiaľ nemohla poznať, pretože tvorba tohto popredného predstaviteľa Osvaldovej družiny bola roztratená v ťažko dostupných časopisoch a almanachoch, ba najcennejšia časť jeho lyrickej poézie ostala v rukopise. Zostavil Ján Sedlák.