Nádija Murád Poradie kníh

This devastating memoir unflinchingly recounts Murad's experiences and questions the complicity of witnesses who acquiesced in the suffering of others. Her story is sobering and inspiring, offering a harrowing account intricately linked to historical context. The narrative leaves readers with urgent, incendiary questions about the atrocities that destroyed her family and nearly wiped out her vulnerable community. This courageous memoir serves as an essential step toward holding accountable those who committed horrific crimes. It stands out as one of the most inspiring feminist memoirs of the year, providing crucial insights into the so-called Islamic State. Murad's account is both horrific and essential reading for anyone seeking to understand the complexities of her experience. The book is surpassingly valuable, positioning Murad as a voice akin to Elie Wiesel for her people. It not only documents the Yazidi genocide but also serves as a loving ode to a way of life now nearly obliterated. Ultimately, this harrowing and brave testament to human resilience is a powerful call to action, delivering a clear-eyed portrayal of ISIS's cruelty and a heartbreaking elegy to a lost community.

Intímne a mučivé spomienky bývalej zajatkyne Islamského štátu predstavujú dych vyrážajúci a inšpiratívny príbeh. Nadia Muradová, narodená v Kocho, malej dedine na severe Iraku, žila so svojou rodinou pokojným životom v jezídskom spoločenstve. Snívala o kariére učiteľky dejepisu alebo majiteľky salónu krásy. Všetko sa zmenilo 15. augusta 2014, keď Islamský štát zmasakroval jej dedinu. Muži, ktorí odmietli konvertovať, boli popravení, a ženy, ktoré neboli dostatočne mladé, sa stali sexuálnymi otrokyňami. Nadiiných šesť bratov a matku zavraždili, ich telá skončili v masových hroboch. Nadiu odviedli do Mósulu, kde bola nútená stať sa sexuálnou otrokyňou. Zažila opakované znásilňovanie a mučenie, no nakoniec sa jej podarilo utiecť a nájsť úkryt u sunnitskej rodiny, ktorej syn riskoval svoj život, aby jej pomohol. Ako prosté dievča z vidieka nikdy nepredpokladala, že bude rečniť pred Organizáciou Spojených národov alebo získa Nobelovu cenu mieru. Jej príbeh, svedectvo o brutalite Islamského štátu a genocíde v Iraku, je výzvou k činom a dôkazom nezlomnosti ľudského ducha, vyjadrujúc lásku k jej stratenému domovu a zničenému jezídskemu spoločenstvu.