Michal Tallo Knihy

Dve veľmi odlišné ženy, ktoré sa zoznámili na internete, spoločne vyrážajú na dovolenku v kúpeľoch. Do zanikajúcej osady ďaleko od civilizácie prichádza dokumentaristka. Po celom meste sa uprostred noci z ničoho nič zjavia záhadné stavby. Pár sa v malom byte stará o zvláštne telo. V cukrárni na predmestí pravidelne plačú muži. Toto sú poviedky o unavených ľuďoch bez mien kdesi na pomedzí reality a horúčkovitých snov – poviedky o neschopnosti uniknúť z miest, ktoré si nosíme všade so sebou -- page 4 of cover

Tretia básnická zbierka Michala Talla je mrazivým svedectvom zániku sveta, ktorý až príliš pripomína ten náš. Jej nezvyčajný formát niekoľkých nájdených dokumentov najrôznejších typov - od náboženských textov záhadnej sekty, reportážnych básní, záznamov rituálov či osobných výpovedí viacerých ľudí, entít a iných bytostí - premieňa čítanie na interaktívnu detektívnu prácu. Jednotlivé básne nemajú stanovené poradie, často však spolu súvisia, či si naopak protirečia. Ich postupným skúmaním a porovnávaním sa nám tak v hlave skladá obraz spoločnosti v bode zlomu; spoločnosti, v ktorej zlo koná v mene lásky a všetko živé kolabuje v mene samozvanej čistoty. Zbierka vychádza vo výnimočnom knižnom spracovaní dizajnérok Terezy Maco a Aurélie Garovej. Při čtení Tallovy Knihy tmy člověka napadají pojmenování jako mýtus nebo sága. Autor v rozsáhlém nelineárním díle znovu z jednotlivých buněk a částic skládá dohromady svět, který se od toho našeho na povrchu výrazně liší, ale zároveň s ním má hodně společného. Nejde přitom o samoúčelný experiment: Tallovi jde především o básnickou analýzu krutosti a zla našeho světa a společenského uspořádání. Jde o knihu apokalyptickou v doslovném významu -- ?????????? jako odhalení. (Jan Škrob) Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je jeho hlavným partnerom. Časť rukopisu tejto knihy vznikla počas pobytu na rezidencii Institutu umění v Prahe vďaka štipendiu Medzinárodného vyšehradského fondu.

V básnickej novele Michala Talla ∆ sa celý svet stáva metaforou turbulentných ľúbostných vzťahov: počnúc evolúciou živočíšnych druhov až po zánik živých jazykov. Po kontrolovaných, chladne komentovaných emóciách z prvej knihy teda Michal Tallo prichádza s rezignáciou na odstup. Jeho jazyk už nie je tlmivým roztokom, ale materiálom, z ktorého svety povstávajú a následne sa pod jeho váhou rúcajú.

Debutová zbierka Michala Talla Antimita sa vyznačuje nielen kolážovými postupmi, neznateľnou inkorporáciou prevzatých textov do vlastného písania a anestetickou tlmenosťou emócií či telesného utrpenia, ale aj špecifickou autorskou poetikou. Tallo svojím písaním vytvára mentálne, architektonické či technicistické krajiny. Zároveň zaznamenáva stavy svojho subjektu – telesné, zdravotné, psychické – často akoby išlo o hlásenia o stave stroja, o procesoch, ktoré v ňom prebiehajú. Pre jeho poetiku je charakteristická nehybnosť, trpnosť, úspornosť v pohyboch a gestách, ktorých protiváhou je rýchlosť a presnosť myšlienky na obežnej dráhe autorovho vnímania. (Mária Ferenčuhová)