Mária Papsonová Poradie kníh

Dobová kronika stredovekého nemeckého kupca, ktorý sa na začiatku 15. storočia uchytil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského a niekoľko rokov strávil v Bratislave a na budínskom kráľovskom dvore. Svoje dobrodružstvá i stretnutia s významnými ľuďmi, kráľmi, kráľovnami, vojvodami a mnohými ďalšími, zaznamenal v unikátnom diele. Eberhard Windecke sa narodil v kupeckej rodine v Mainzi okolo roku 1380. Aj on začal svoju kariéru ako kupec a to si vyžadovalo cesty po Európe. Windecke prežil niekoľko rokov v Erfurte, Prahe, Paríži, či Berlíne. V roku 1415 sa stretol v Nemecku s uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským. A to zmenilo jeho život. Najskôr sprevádzal svojho nového pána na cestách po západnej Európe, neskôr s ním odišiel do Uhorského kráľovstva. Ukázal sa nielen ako schopný kupec, ale aj človek s literárnym nadaním a so záujmom o dianie okolo seba. Svoje zážitky a postrehy, ale aj klebety a správy, ku ktorým mal ako kráľov dvoran prístup, spojil do pozoruhodného diela, ktoré dnešnému čitateľovi ponúka autentický pohľad na život na kráľovskom dvore v prvej tretine 15. storočia. Windeckeho dielo ponúka bohatý zdroj informácií k životu spoločenských elít, ku každodennosti, mobilite, spôsobu myslenia, kultúre a hodnotám stredovekých ľudí a to cez optiku “Európana”, ktorý precestoval mnohé krajiny a napokon na veľa rokov zakotvil v Uhorskom kráľovstve. Stredoveké diela, ktoré majú priamy vzťah k územiu dnešného Slovenska a slovenským dejinám, sú veľmi vzácne a ojedinelé. Žiadne z nich nebolo napísané v slovenskom jazyku. Vznikali zväčša v latinčine a v 15. storočí už aj v niektorých národných jazykoch, predovšetkým v nemčine. Eberhard Windecke napísal svoje dielo v stredovekej nemčine, takže je viac-menej neprístupné aj takým čitateľom, ktorí ovládajú nemecký jazyk. O to viac cenný je preklad tohoto fascinujúceho textu. Cieľovou skupinou tohoto diela sú nielen odborníci (historici, archivári, literárni vedci, genealógovia a pod.), ale aj široká verejnosť. Pomôcť môže aj pri vyučovaní dejepisu, pre učiteľov aj študentov to môže byť veľmi prínosné dielo: a to nielen preto, že Eberhard nás vovádza do „živej“ a príťažlivej histórie. Robí tak úplne jedinečným spôsobom: na udalosti a ľudí sa pozerá vlastným pohľadom, neraz tendenčným, a učí tak čitateľa pristupovať k historickým prameňom s istou dávkou kritického myslenia. A to je v dnešnej dobe veľmi potrebná zručnosť pre ľudí všetkých vekových kategórií, obzvlášť ale mladých.

Najvýznamnejšou právnou knihou nemeckého stredoveku je Sachsenspiegel - Saské zrkadlo, súkromné dielo anhaltského rytiera Eike von Repgow, ktorý v rokoch 1220 až 1235 spísal dovtedy ústne tradované zvykové právo svojho kmeňa. Táto právna zbierka, pozostávajúca z krajinského a lénneho práva, presiahla ďaleko za hranice Saska a v oblastiach východnej kolonizácie sa stala synonymom pojmu "nemecké právo". O jej autorite svedčí aj skutočnosť, že sa veľmi často odpisovala a prekladala do iných dobových jazykov. Okolo polovice 13.storočia sa popri saskom krajinskom práve objavuje mestské právo. Keďže jeho počiatky siahajú do Magdeburgu, vošlo do histórie pod názvom Magdeburger Recht. Predkladaná publikácia uverejňuje preklad paralelne k odpisu nemeckej predlohy z roku 1378. Ako je to zaužívané v stredovekých právnych kódexoch, predchádza obom textom prehľadný register s nadpismi jednotlivých článkov nemeckého rukopisu (1378) a im zodpovedajúcich titulov v preklade do slovenčiny.

Antológia vznikla ako súčasť rovnomenného projektu Nemecké nárečia na Slovensku v rámci programu Menšinová kultúra.

Unikátna stredoveká kronika kostnického mešťana Ulricha Richentala zachytáva významný Kostnický koncil (1414 – 1418), ktorý zohral kľúčovú úlohu v odstránení rozkolu západnej cirkvi. Kronika popisuje zvolenie nového pápeža, upálenie Jána Husa a Hieronyma Pražského a predstavuje významné osobnosti vtedajšej politiky a intelektuálneho života, vrátane Žigmunda Luxemburského, iniciátora koncilu. Richental živým spôsobom vykresľuje každodenný život v Kostnici, od jedál účastníkov po zábavy a sviatky, pričom zachytáva aj ceny na trhoch a v hostincoch. Dielo má zásadný význam pre slovenské dejiny, keďže predstavuje prvý autentický prameň, ktorý označuje územie Slovenska ako osobitnú časť Uhorského kráľovstva. Richental spomína aristokratov prichádzajúcich zo „slovenských krajov“ medzi Moravou a Poľskom, čím dokazuje, že Slovensko malo v stredoveku vlastné povedomie. Kritická edícia Richentalovej Kroniky, ktorú preložila Mária Papsonová a doplnili historici František Šmahel a Daniela Dvořáková, vyjde vo farebnom prevedení s nádhernými stredovekými ilustráciami. Dielo získalo Cenu Mateja Bela za najlepší preklad vedeckého diela v roku 2009 a Poctu Literárneho fondu za výnimočný edičný čin.

Historický dobrodružný príbeh o krádeži kráľovskej koruny, strastiplnej ceste cez zamrznutý Dunaj z Vyšegrádu do Komárna, o odvážnej kráľovnej Alžbete a korunovácii dvanásťtýždňového Ladislava Pohrobka 15. mája 1440. Denník dvornej dámy o dobrodružstve, ktoré ju mohlo priviesť na popravisko. Poskytuje detailný pohľad do súkromia kráľovnej Alžbety (dcéry Žigmunda Luxemburského), ktorá sa nebála riskovať život pre šťastie svojho novonarodeného syna.