Mária Bátorová Knihy

Nový román Márie Bátorovej zachytáva život intelektuálov súčasnej Bratislavy. Pútavo vykresľuje nielen atmosféru ich stretnutí, ale aj osudy troch generácií v pohnutom období začiatku tretieho tisícročia, keď formujúca sa demokracia vyplavuje na povrch stigmy minulosti. Vynikajúco zachytáva nielen psychológiu jednotlivých postáv, ale vytvára aj mozaiku najaktuálnejších spoločenských problémov. Autorka rieši v zážitkoch postáv popri principiálnych otázkach slobody a služby štátu či významu náboženstva pre modernú spoločnosť problémy emigrácie a núteného exilu, ako aj základné medziľudské vzťahy, ako sú láska a rodinné putá. Vo filozofickej rovine rozoberá existenčnú bázu, vnútornú platformu, na ktorej stojí rovnováha moderného človeka – pomyselný stred – etická norma, od ktorej sa spontánne vzďaľujeme a vedome sa k nej vraciame, ak máme silu a odvahu žiť plnohodnotný život. Román Stred s vnútornou drámou postáv je moderný román esej, plný úvah o zmysle života a jeho naplnení.

A.Žarnov, R.Dilong, M.Šprinc, G.Zvonický, K.Strmeň, P.Hrtus Jurina, L.Lahola, S.Mečiar... osudy a tvorba exilových autorov. Prehodnotenie 3 vývinových úsekov - medzivojnovej literatúry, literatúry období Slovenskej republiky, povojnovej literatúry. Jedna kapitola je venovaná Katolíckej moderne.

Trvanie je spoločenský, rodinný a zároveň politický román. Dej sa odohráva v Bratislave, tridsať rokov po Nežnej revolúcii. Vývin jednotlivých postáv k vyhraneným typom, ktoré predstavujú, sa odohráva aj cez retrospektívy až do 20. storočia. Postavy spájajú príbuzenské vzťahy, ale sú toaj pevné priateľstvá, utužované stretaním v záhrade manželského páru, zasiahnutom osudom jedinej dcéry. Pevnosť a súdržnosť postáv väzí v hodnotovej hierarchii, ktorú si pestujú a presadzujú, pokiaľ sa dá, do spoločenských a politických procesov. Keďže sa po roku 1989 pre túto krajinu otvoril svet, znamenajú časté študijné alebo pracovné cesty protagonistov románu aj porovnanie Slovenska so svetom. Román nesie nádejné posolstvo o tom, ako kladné hodnoty podporujú pretrvanie bytia.

Mária Bátorová, Významná slovenská spisovateľka, je mnohorozmerná autorka, ktorá sa okrem vedeckej práce ( deväť monografií a tabuizovaných autoroch) venuje všetkým žánrom beletrie a publicistiky ako aj v pedagogickej činnosti. Knižne však mohla publikovať až po roku 1989. Od počiatku kombinovala vo svojej tvorbe básne a poviedky. Básnická zbierka Moment na Moment vznikla v čase koronavírusu a jej jej desiatou beletristickou knihou. Je členkou domácich a zahraničných spoločností, zakladateľskou a vedúcou osobnosťou. Je držiteľkou mnohých domácich a zahraničných ocenení, jej diela boli preložené do sedemnástich jazykov.

Zbierka publicistických útvarov poprednej literárnej vedkyne, komparatistky, pedagogičky a publicistky predstavuje nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny príspevok k spoločenskému a kultúrnemu zmapovaniu súčasnosti. Jednotlivé štylistické celky sa zameriavajú na rozličné aspekty, spoločenské javy, teritoriálno-historické zvláštnosti a zaujímavým štýlom odkrývajú hĺbku nosnej témy. Čitateľsky atraktívne sú najmä eseje, ktoré informačne rozširuje rozhľad čitateľa. Spomeňme esej Nitraua, ktorá cez plátno romantickej prechádzky starobylou Nitrou preniká do hĺbky histórie tohto územia. Okrem esejí zbierka zahŕňa trefné fejtóny, úderné úvodníky, zaujímavé rozhovory, ale aj recenzie z oblasti kultúry: posúdenia kníh, divadelných predstavení, výstav a filmových predstavení. Tieto žánre sú spoločenským vkladom do zaznamenania kultúrnych podujatí, čím sa tieto umelecké počiny informačne zvečňujú nielen pre súčasníkov, ale aj nasledujúce generácie čitateľov. Kniha je určená odborným i laickým záujemcom o umenovednú literatúru a žurnalistiku, ako aj milovníkom informačne zaujímavej literatúry faktu a esejistiky z kultúrno-spoločenského prostredia.

Kto bol Dominik Tatarka? Človek mnohých identít a rol, ktoré nie sú komplementárne, ba niekedy sa až vylučujú... Azda preto dodnes chýbal komplexný pohľad, hlbinnejší vzhľad a výskum diela a jeho tvorcu. Autorka monografie, literárna vedkyňa a zároveň i spisovateľka, ako avízo knihy predosiela charakteristiky Dominika Tatarku: "Muž, ktorý miloval prítomný okamžik a v ňom večnosť. Muž „špecifickej senzibility“. Muž s vlastnou víziou slobodného sveta a medziľudských vzťahov. Muž, ktorý na počiatku v úzkostiach hľadal Boha, aby ho postupne na svojej ceste nachádzal. Muž ideí, uvažovania, myslenia a činu. Málovravný, no konajúci. Zameraný na podstatu vecí, vážny a bez humoru. Rapsód, balansujúci na nietzscheovskom povraze, človek, ktorého mentálne a morálne základy mali podstatu základov mrakodrapu v oblastiach, kde bývajú časté zemetrasenia." Mária Bátorová ponúka tri kľúčové argumenty o Tatarkovi a jeho diele: 1. Tatarka bol „existencialistom“ pred konštituovaním tohto literárneho prúdu vo Francúzsku. Upozorňuje na to sám a Mária Bátorová to potvrdzuje v komparácii s Camusom. 2. Tatarka nebol ateista a nebol len „občan“. 3. Tatarka svojím dielom nepatrí k postmoderne. Literárna vedkyňa odkrýva mnohorozmernosť Tatarkovho života a diela v ľudskej aj intelektuálnej živosti a vytvára plastický obraz autora, ktorého storočnicu narodenia sme si pripomenuli 14. marca 2013.