Štefan Markuš Poradie kníh

Autor publikácie aj po ukončení diplomatickej misie v Budapešti (1990 - 2002) naďalej monitoruje dianie na politicko-spoločenskej scéne u južných susedov, a kladie tristnú otázku: „Kam smeruje dnešné Maďarsko?“ Nazdáva sa, že odpovede na nemiznúci problém Čo je Maďar? musia demokratické štáty sveta hľadať v kontexte doby a najmä riešiť aktuálnejšiu otázku: „Čo svetu ponúka dnes iliberálne Maďarsko?“ Viacnásobný premiér Viktor Orbán mení Maďarsko na nepoznanie. O tom, ako sa mu to darí, je táto kniha. Proces transformácie Maďarska je prinajmenšom príkladom toho, ako demokracia môže seba samú porážať. Možno, že aj autora textov niekto obviní zo zaujatosti - ako biskupa Otta z Freisingu za názory , ktoré vyslovil v 12. storočí.

Epistemologická pokora je otázkou základného životného postoja a je predpokladom správneho konania. Ľudia, ktorým je tento postoj vlastný, vedia, že múdrosť sa začína uvedomením si vlastnej nevedomosti. David Brooks Esej Števa Markuša sa mi veľmi páči. Presahy vedy a viery - to je na Slovensku veľmi potrebná téma, ktorej sa málokto venuje. Nie sú to ľahké otázky a je náročné ich sprostredkovať bežnému čitateľovi. Autorovi sa to však darí a zaujímavo poukazuje na niektoré nové poznatky kvantovej mechaniky a na ich dopad aj na naše duchovné hľadanie. Dalibor Krupa, časticový fyzik Nová a výnimočná kniha na slovenskom trhu Cesty k realite pred nami otvára impozantný výhľad do zaujímavého sveta epistemológie. Ako keby práve ľudské poznanie s jeho možnosťami a limitmi bolo to, o čom treba vedieť a s čím máme múdro zachádzať ako slobodní a zodpovední ľudia. Štefan Markuš - opäť majstrovsky - brázdi hlboké vody oceánov filozofie a vedy s ľahkosťou jemu vlastnou a podľa spoľahlivého kompasu. Zložité myšlienkové konštrukty zároveň dokáže tlmočiť svojmu čitateľovi zrozumiteľne a pritom vedecky presne a korektne. Tibor Máhrik, teológ, filozof a kazateľ Putovanie na cestách poznávania fyzikálnej reality sveta opisujem najmä pomocou skúseností velikánov vedy. Cesty do duchovného sveta sú však vždy osobné a v nijakom prípade ich nechcem prezentovať agitačne. Skúsenosti z ciest k hmotnej realite nás však povzbudzujú aj na cestách k duchovnej realite. Tak ako veda ešte nedorazila do cieľa, ani pútnik kráčajúci krajinou spirituality sa nedokáže zbaviť neistoty, či ide dobrým smerom. Sme stále na ceste. Hľadáme, blúdime a dúfame, že raz dorazíme do cieľa. Chcem sa podeliť s vlastným objavovaním a najmä poctivo reflektovať vlastné tápania. Mojou snahou je zmysluplne odpovedat na tri otázky: O aké cesty ide? S čim sa počas putovania musíme zmieriť? Čo sa na cestách k realite môžeme naučiť? Pri hromadení skúseností všetkých pátračov reality som bol spočiatku v zajatí naivnej predstavy, že realita - fyzikálna ci duchovná - je uchopiteľná subjektívnymi zážitkami zainteresovaných. Zistil som však, že zážitky ludí zvádzajú a môžu sa stať príliš rýchlou skratkou k skutočnému poznaniu reality. Moja výchova v kresťanskej rodine, skúsenosti s totalitou, vysokoškolské štúdiá, čas zasvätený základnému výskumu, projekty realizované na zahraničných univerzitách, angažovanie sa v Slovenskom helsinskom výbore, cestovanie, skúsenosti v diplomacii aj intenzívny život praktizujúceho kresťana ešte nemusia byt zárukou, že človek kráča naozaj správnym smerom. O tom všetkom sa mienim podeliť a najmä upozorniť, že putovanie na ceste poznania celostnej reality fyzického sveta, nás samých a aj toho, čo nás presahuje, sa nikdy nekončí. Štefan Markuš Doc. Ing. Štefan Markuš, DrSc. (1936, Nyiregyháza) Autor sa narodil v komunite dolnozemských Slovákov v Nyiregyházi. Po presídlení na Slovensko študoval na strojníckej priemyslovke v Bratislave a neskôr na Fakulte technickej a jadrovej Fyziky CVUT v Prahe. Vedecky sa angažoval v oblasti disipatívnych vlastností tuhých a poddajných telies, zaoberal sa fyzikou vnútorného trenia materiálov a prenosom vibračnej a akustickej energie v kompozitných štruktúrach. Bol riaditeľom Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, podpredsedom SAV, vedeckým sekretárom SAV (1990 -1998) a predsedom Slovenského helsinského výboru (1995 -1999). Pracoval na významných vedeckých pracoviskách vo Veľkej Británii a vo Švajčiarsku. V rokoch 1999 - 2002 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Slovenskej republiky v Budapešti. Okrem mnohých vedeckých monografií a odborných článkov je autorom publicistických kníh: Zápas o otvorenú spoločnosť - Úvahy a eseje (Polygrafia SAV, 1997), Maďari pod lupou (Veda, 2003), Otvorené listy - Rodákom na Dolnú zem (Ex Tempore, 2007), Kto má v rukách náš čas (Porta libri, 2016) a Čakanie na minulosť (Veda, 2022). Otázkam, ktoré vznikajú prienikom prírodných vied a kresťanskej teológie, sa venoval celý život. Tie sú aj obsahom rozšírenej eseje Cesty k realite s podnadpisom Úvahy o zákonitostiach hmotnej a duchovnej skutočnosti okolo nás (Porta libri, 2022).

Moderný človek 21. storočia čelí silnému vplyvu chronokracie a každý sa nás snaží presvedčiť, že čas musíme mať pevne v rukách. Hodinky na rukách alebo v mobiloch z nás urobili rukojemníkov plynúceho času. V čase internetu sa všetko deje všade a zdanlivo naraz. Uverili sme, že najväčším hriechom postmodernej éry je premárnenie čo len jednej, jedinej sekundy. Čo je ale naozaj podstatou času? Sú čas, ako sa populárne hovorí, peniaze? Je čas takou nemennou a stále plynúcou veličinou, za akú sme ho vždy pokladali? Takéto a mnohé ďalšie zaujímavé otázky si v tejto knihe kladie popredný slovenský fyzik, diplomat, publicista a kresťanský intelektuál, Štefan Markuš. Kniha Kto má v rukách NÁŠ ČAS je výsledkom jeho celoživotného uvažovania o fenoméne času v prieniku modernej fyziky a biblického zjavenia. Kniha vychádza pri príležitosti krásneho jubilea, 80. narodenín autora.

Štefan Markuš ako slovenský veľvyslanec v Maďarsku spoznával súčasné Maďarsko aj jeho dejiny, ktoré sú veľmi úzko popretkávané so slovenskou históriou. Maďari a Slováci mali až do roku 1918 spoločné štátne dejiny. Slovenský veľvyslanec zistil, že súčasná maďarská spoločnosť je hlboko poznačená históriou a že sa s týmto dedičstvom ustavične borí. A nie vždy s úspechom. Dejiny majú v Maďarsku veľký kredit. Venuje sa im mimoriadny priestor v školách, ale aj v médiách, nimi je popretkávaná celá maďarská kultúra. V tomto smere môžu Slováci Maďarom iba závidieť. Na druhej strane je toto dedičstvo minulosti často ťaživé. Vedie k úsiliu o vytláčanie nepríjemných historických otázok na okraj. Dejiny maďarskú spoločnosť často traumatizujú. Najväčšou traumou je Trianon. Štefana Markuša úprimne zaujímalo prečo. Jeho zistenie je zaujímavé aj pre historikov. Je to problém zle nastavenej optiky. Neraz nájdeme aj v odbornej literatúre konštatovanie, že Maďari Trianonom stratili dve tretiny čohosi a ešte tri pätiny niečoho iného. A hovoria tomu: My sme stratili. Takáto sebaidentifikácia s niečím nie celkom reálnym môže byť naozaj frustrujúca...