Mária Kočanová Knihy

Historický román Nemý mních autorka zasadila do krásneho prostredia východoslovenského kraja, kde sa odohráva príbeh lásky Hedvigy Kožuchovskej a Petra Jablonovského. Pôvodné idylické priateľstvo ich rodín sa mení na krutú nenávisť, roznecovanú pýchou, neústupčivosťou a intrigami. Z cesty zla sa ťažko vracia a staré hriechy, ktoré vrhajú dlhé tiene, sa ťažko naprávajú. Úplne iný duch vládne v kartuziánskom kláštore, kam jedného dňa prichádza mladý muž, aby sa z neho stal nemý mních. Stat crux dum volvitur orbis – kríž stojí, kým svet sa krúti, znie motto kartuziánov, ktoré po ťažkom vnútornom boji prinesie pokoj aj do jeho rozorvanej a životnými bolesťami skúšanej duše. Tento román, ktorý Spolok sv. Vojtecha vydal prvý raz v roku 1941, je svojím posolstvom aktuálny aj dnes, keď sa mnohé rodiny svária o majetok, strácajú vzácny čas, energiu i peniaze a často celý život prežijú v roznecovanej nenávisti voči tým najbližším.

Pätnásťročná dcéra chorvátskeho kniežaťa Ljudevita Sajava sa má vydať za Zvonimíra, syna moravského kniežaťa Mojmíra, aby sa tak upevnila jednota Slovanov. Skôr však ako dôjde k sobášu, unesie rozmarné a nezbedné dievča Baldrik, syn fuldského kniežaťa, ktorý sa do nej zaľúbil ako zajatec u jej otca. Zachráni ju práve ten, ktorého jej prisúdili – Zvonimír. U svojej nastávajúcej vzbudí tak nielen vďačnosť, ale aj vášnivú lásku, ktorá neostane neopätovaná. Ich šťastie však netrvá dlho. Zvonimír zahynie v bitke s Avarmi, Slovieni zvíťazia so značnými stratami na životoch... V panoramatickom obraze života na Veľkej Morave v 9. storočí, keď sa tu začalo šíriť kresťanstvo, vystupujú popri postavách, ktoré sú plodom autorskej fikcie, autentické osobnosti, veľkomoravské kniežatá Pribina, Mojmír, Rastislav aj budúci panovník Svätopluk. Z Ponitria a moravsko-slovenského pomedzia sa dej presúva k Jadranu i na dvor franského panovníka. Prvá, dejovo ucelená časť zamýšľanej trilógie – rukopis druhej časti s torzom tretej sa zničil počas vojny – vychádza z pozostalosti desaťročia od svojho vzniku.

Svätopluk prežíva detstvo v čase, keď sa Slovieni prostredníctvom franských kňazov oboznamujú s kresťanstvom. V hrách a vystrájaní s rovesníkmi rozvíja vlastnosti, akými sa má vyznačovať budúci panovník – bystrosť, odvahu, silu. Prejaví ich najmä na výprave do končín obývaných tajomnými Herulmi. Musí sa však vyrovnať aj so stratou kamaráta Vila, ktorý sa ako šíriteľ nového učenia stane obeťou fanatických prívržencov starej viery, pohanstva...