Zatiaľ čo banalita nemá dejiny, kultom banality sa umelci a myslitelia 20. storočia zdajú byť priam posadnutí. Od Duchampa a jeho readymade po Warhola, ktorý zrušil hranicu medzi umením a médiami, od Pereca a jeho „podobyčajnosti“ až po sociológov každodennosti, ospevovali ikony modernity obyčajnosť. Všetci banalite priznávali jednu cnosť: bola subverzívna.
